Zavislosť
Z medicínskeho hľadiska je závislosť stav poruchy zdravia chorobného charakteru, ktorý núti človeka konať istým spôsobom. Čím má človek viac možností ako konať tým je slobodnejší. Závislosť je preto v určitom zmysle strata slobody človeka, jeho nezávislosti. Závislosť výrazne ovplyvňuje myslenie a správanie človeka, človek je väzňom svojej závislosti. Droga nahovára človeku, že nemá inú možnosť, len ju neustále brať inak hrozí utrpenímabstinenčného syndrómu.
Medzi základné znaky závislosti patrí:
- silná túžba a pocit nutkania používať návykovú látku
- problémy so sebaovládaním
- nárast tolerancie na užívanú látku
- zanedbávanie záujmov
- pokračovanie v konzumácií aj napriek jasnému dôkazu negatívnych následkov
Závislosť sa môže vyvinúť veľmi rýchlo u osoby s vrodenou predispozíciou, alebo postupne po dlhšej dobe užívania návykovej látky. Syndróm závislosti býva charakterizovaný duševnými a telesnými príznakmi a sociálnymi dopadmi.
Drogová závislosť má dve formy:
- psychycká závislosť - prejavuje sa silnou túžbou po droge, ktorá núti človeka k opakovanému užitiu za každú cenu. Niekedy sa viaže na určité faktory ako napr. prostredie, hudba, skupina, rituál...
neprítomnosť návykovej látky sa prejavuje únavou, podráždenosťou, napätím až agresivitou. Táto forma závislosti je závažnejšia, pretože si vyžaduje dlhodobú liečbu, resocializáciu a zmenu životného štýlu.
- Fyzická závislosť - vzniká dlhodobým užívaním drogy, čím sa stáva súčasťou látkovej výmeny organizmu. V tomto prípade sa nedostatok drogy prejavuje zmenou telesnej teploty, tlaku, pulzu, nadmreným potením, kŕčami, triaškou, nevoľnosťou, úzkosťou...(Metodická príručka...Varmuža, 2001, str. 5)
O závislosti hovoríme už aj vtedy keď sa u človeka prejavia duševné príznaky, teda neodolateľná túžba po určitej látke, či činnosti, strata schopnosti zastaviť jej užívanie, strata kontroly nad frekvenciou a množstvom užitej látky. Na stanovenie diagnózy závislosti nie sú potrebné aj telesné príznaky, pretože nie všetky drogy ich vyvolávajú. Na druhej strane človek, ktorý javí príznaky užitia psychotropnej látky nemusí byť od nej závislý, môže ísť o jednorázové užitie.
Užívanie návykovej látky do času straty kontroly nad jej užívaním nemožno nazvať závislosťou. Od času objavenia sa prvých duševných príznakov závislosti sa tento stav označuje za chorobný. Po prvých duševných príznakoch nasleduje stupňovanie množstva a frekvencie užívania návykovej látky a zhoršovanie duševného a telesného zdravia človeka. V tejto fáze človek užíva drogu nie kvôli príjemným pocitom, ktoré uňho niekedy vyvolávala ale kvôli potlačeniu množstva neznesiteľných telesných a duševných prejavov - tzv. abstinenčných príznakov. Práve v týchto fázach dochádza často k tragédiám, keď z túžby po príjemných pocitoch sa užívajú neprimerané množstvá, ktoré spôsobujú otravy a niekedy aj smrť. Až takéto ťažké stavy a životné tragédie sú impulzom k tomu aby sa človek pokúsil prestať s užívaním návykovej látky. Nasleduje väčšinou ťažké niekoľko týždňové až niekoľko mesačné detoxifikačné abstinenčné obdobie.
V kritériách pre určenie diagnózy syndrómu závislosti sa uvádza, že po roku abstinencie sa už nepovažuje človek za závislého. Vyliečenie zo závislosti však neznamená, že je človek taký ako pred chorobou a neznamená to ani to, že by už nikdy na túto chorobu nemohol ochorieť. Práve naopak existuje veľké riziko, že vplyvom jedného alebo viacerých negatívnych faktorov môže dôjsť k opätovnému spusteniu choroby.