Závislosť od tabaku
Tabak pochádza z krajín Južnej a Severnej Ameriky. Indiánsky kňazi ho na počesť boha slnka pridávali na oheň a voľne vdychovali pri sedení okolo ohňa. Neskôr ho začali aj fajčiť, bol to určitý symbol, určitý obrad. V Európe sa tabak rozšíril po tom, čo ho Krištof Kolumbus priviezol z Ameriky v rámci výmenných obchodov. Na naše územie sa rozšíril vďaka žoldnierskym vojakom a Turkom v 17. A 18. storočí. Už vtedy sa niektorí vládcovia snažili zabrániť šíreniu tabaku a používali prísne až neľudské tresty za jeho používanie, no aj napriek tomu sa nepodarilo jeho šíreniu zabrániť. Neskôr sa od týchto trestov upustilo vďaka ekonomickým výhodám, ktoré so sebou predaj tabaku prinášal. Tento trend pretrváva dodnes. Vynaložením väčšieho úsilia a väčšieho množstva finančných prostriedkov by sa podarilo podstatne znížiť počty fajčiarov, zlepšiť tým zdravotný stav obyvateľstva a v konečnom dôsledku znížiť aj obrovské výdavky na zdravotníctvo. Takémuto postupu však bráni obrovská moc a tlak tabakových firiem a v neposlednom rade aj obrovské príjmy štátu z predaja tabakových výrobkov.
Tabak je jedinou legálnou psychoaktívnou látkou, ktorá nemá ani čiastočne preukázateľné pozitívne účinky na organizmus a je najčastejšou príčinou smrti užívataľov návykových látok. Účinky tabaku sú pomalšie a neprejavujú sa tak dramaticky ako u tvrdých drog ale vzhľadom na to akú obrovskú skupinu ľudí ohrozujú predstavujú obrovské nebezpečenstvo. Na organizmus pôsobí iba škodlivo a je to vysoko návyková látka. Jej vysoká návykovosť sa prirovnáva k heroínu. Dokazujú to aj štatistiky, ktoré hovoria o tom, že ročne sa pokúša prestať s fajčením asi 1/3 fajčiarov avšak dlhodobo sú úspešní len 2-3 % z nich. Až 99 % fajčiarov vie o škodlivosti fajčenia, niektorí poznajú riziká do najmenších niekedy odstrašujúcim podrobností, no aj napriek tomu nedokážu s fajčením prestať. O sile tejto závislosti svedčia aj príklady ľudí postihnutí tými najzávažnejšími chorobami a napriek tomu nedokážu s fajčením prestať. Až 50 % ľudí, ktorí podstúpili operácie v súvislosti s rakovinou pľúc sa k fajčeniu opäť vrátili!
Väčšina ľudí po skúsenosti s cigaretami buď v krátkom čase prestanú s fajčením slebo si vytvoria silnú závislosť. Existujú iba vzácne výnimky ľudí , ktorí fajčia dlhšiu dobu bez vzniku závislosti. Prvé experimentovanie s cigaretou býva väčšinou spojené s tlakom partie, kamarátov, spolužiakov alebo negatívny príklad rodičov. Na fajčiarov často vplýva aj rituál spojený s ponúkaním, či zapaľovaním cigarety, zamestnanie rúk a tým zakrývanie nervozity či neistoty. Aj keď prvé cigarety sú spojené s negatívnymi reakciami organizmu, dlhodobejším používaním tieto vymiznú.
Čo hovoria štatistiky o fajčení /podľa štatiastického úradu SR, z roku 2000/
- Celosvetovo fajčí 33 % ľudí z toho u mužov je to 47 %, u žien 12 %
- V Európe sú čísla podbné okrem toho, že žien fajčí až 28 %
- Na Slovensku fajčí 47 % ľudí, 43 % mužov, 26 % žien
- Z mladých ľudí na Slovensku fajčí až 52 %, z toho 40 % mužov, 34 % žien
- Na ochorenia spojené s fajčením zomiera ročne na Slovensku až 11 000 ľudí
- Denne sa vyfajčí na svete asi 14 miliárd cigariet
- Každý deň začne na svete fajčiť až 100 000 detí
- Podľa svetovej zdravotníckej organizácie /WHO/ dĺžka života fajčiara, ktorý začal s fajčením v období dospievania /až 70% všetkých fajčiarov/ a fajčil ešte ďalších 20 rokov sa skracuje o 20 - 25 rokov oproti nefajčiarovi
- Každých 8 sekúnd zomrie na svete jeden fajčiar
- Podľa WHO v roku 2000 zomrelo na následky fajčenia 4 milióny ľudí, a ak bude trend aj nadalej takto pokračovať v roku 2030 zomrie 10 miliónov ľudí
Autor: Gabika