Vznik pohory
| Pásmové pohoria vznikajú na konvergentných okrajoch litosférických platní kompresnými silami, generujúce sa pri ich kolízii. Pásmové pohoria na zemskom povrchu predstavujú záznamy starých pohybov platní a tým aj záznamy histórie dynamiky Zeme. Proces vzniku pásmového pohoria sa nazýva orogenéza. Pásmové pohoria sa môžu vyvinúť z pôvodne horizontálne uložených morských usadenín do najvyšších končiarov v priebehu desiatok miliónov rokov. V ich ďalšom vývoji sú horské štíty postupne erodované, zarovnávané do paroviny a stávajú sa súčasťou stabilných jadier kontinentov. Pre pochopenie ako sa horninové komplexy budujúce orogénne pásmo formovali počas jednotlivých štádií geotektonického procesu, je potrebné poznať charakter a históriu ich sedimentácie, vulkanizmu, magmatizmu i metamorfózy. Štúdium zvetrávania a erózie pomáha pochopiť, ako boli tieto pohoria postupne zarovnávané a transformované do stabilnejších kontinentálnych kratónov. Pohoria, na súčasnom zemskom povrchu, sú veľké terénne štruktúry, vyrastajúce viac alebo menej náhle z okolitých, obyčajne nižších a zarovnaných úrovní. Vulkány sú tiež pohoria, práve tak ako erózne zvyšky náhorných plošín. Táto kapitola bude zameraná na hlavné horské pásma - horské reťaze tisícky kilometrov dlhé, tvorené početnými horskými masívmi. Horský masív je tektonicky vytvorená skupina navzájom blízkych hôr a paralelných hrebeňov, obyčajne zložená z deformovaných sedimentárnych, vulkanických a metamorfovaných hornín. Často môžu vykazovať aj zložitú históriu intruzívnej magmatickej aktivity. Himaláje, Alpy, Karpaty, Andy, Apalačské pohorie a Ural sú príkladmi veľkých pásmových pohorí tvorených početnými horkými masívmi. |
 |
Horniny vystupujúce na súčasnom povrchu pásmových pohorí sú len špičkami obrovských masívov kôrových hornín, ktoré nemôžeme bezprostredne pozorovať.
Napr. v Himalájach najvyššie vrcholy presahujú výšku 8 000 metrov, ale ich korene (zemská kôra aj pod pohorím) siahajú až do hĺbky 65 km.
Geológovia, ktorí pracujú na zostavení komplexného obrazu pásmového pohoria a vytvárajú pritom modely, ako tieto veľké pohoria vznikli, využívajú údaje zo stoviek a tisícok lokálnych geologických štúdií. Tieto údaje používajú ako jednotlivé kúsky skladačky, z ktorých postupne vytvárajú zložitý celkový obraz pohoria. Modely vývoja pásmových pohorí, sú odrazom širokého využívania teórie tektoniky litosférických platní.
Najvýznamnejšie geologické informácie o histórii a podmienkach orogénneho procesu v jednotlivých pásmových pohoriach sú zaznamenané v:
- zložení a charaktere horninových sekvencií vytvárajúcich pásmové pohorie;
- štruktúrnych deformáciách horninových komplexov;
- metamorfných zmenách pôvodných hornín;
- produktoch magmatickej činnosti;
- erózií pásmového pohoria prebiehajúcej po orogenéze v dôsledku porušenia izostatickej rovnováhy, ktorá môže pokračovať až do jeho erózie na úroveň morskej hladiny.
