Vršatec, hrad (ruina)
Zrúcaniny gotického hradu postaveného v polovici 13. storočia. Spustol na začiatku 18. storočia po výbuchu pušného prachu. Sa nachádza na skalnom brale vysoko nad údolím Váhu v Bielych Karpatoch, 805 m.n.m. Časti zrúcaniny ktoré zostali ešte dodnes sú roztrúsene po okolí, sem tam je vidno pozostatky z časti jednotlivých stien hradu. Zrúcaninu každý víkend navštevuje veľký počet turistov zo Slovenska ale aj spoza blízkych hraníc z Českej Republiky. Keďže je to ľahká turistika navštevuje ho aj značné množstvo dôchodcov. V blízkosti sa nachádza hotel v ktorom sa dá ubytovať a v tesnej blízkosti sa rekonštruuje ďalší hotel aj s letným bazénom...



História: Patrí k hradom stredného Považia. Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Po zriadení uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným r.1244. Chránil severné hranice a kontroloval dôležitý priesmyk na Moravu. V 14.storočí tu už bol kamenný hrad, ktorý s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi. Neobyčajne členitý terén zapríčinil rozloženie objektu do dvoch výškových úrovní. Najvyššie položená štvorboká veža zabezpečovala výhľad do širokého okolia. Až v 16. storočí počas opevňovania bol vybudovaný renesančný palác s okrúhlou baštou v dolnej časti hradu. Od 15. storočia ho vlastnila rodina Vršatských. Výslovne vojenská pevnosť dostáva pomaly aj obytný charakter. Počas búrlivého roku 1707 hrad obsadili povstalecké vojská. Keď v nasledujúcom roku boli donútené odovzdať Vršatec cisárskym, náhodný výbuch zničil veľkú časť budov. Zvyšok potom demolovali na panovníkov rozkaz.



Okolie: NPR Vršatský hradné bralo - Vyhlásená 1986. Výmera 12 ha. Ochrana geologicky, paleontologicky a geomorfologicky významných ukážok bradiel Bielych Karpát s výskytom chránených druhov fauny a flóry.
NPR Vršatské bradlá - Vyhlásená 1970, novelizovaná 1986. Výmera 82,3 ha. Lokalita so zachovanými skalnými i lesnými spoločenstvami teplomilných i horských rastlín a živočíchov.
Prístup:
- Autobusom SAD z Ilavy cez Pruské do Vršatského Podhradia. Zo zastávky pokračujeme po ceste hore dedinou až do priesmyku medzi dvoma bralami. Odbočíme vľavo popri viacjazyčnej informačnej tabuli a necháme sa viesť významovou odbočkou turistickej značky až na hrad.
- Na bicykli z Pruského 7 kilometrová trasa do kopca po ceste sa dá zvládnuť za hodinu.
- Peši po zelenej turistickej značke (5588) z Bolešova do Vršateckého Podhradia
- Peši po modrej turistickej značke (2692) z Púchova cez Lednicu a Červený Kameň do sedla pod Okršliskom.
Autor: Marek Adamec


