Viedeň
Viedeň (nem. Wien, lat. Vindobona, maď. Bécs, ang. Vienna) je hlavné a najväčšie mesto Rakúska, ležiace na rieke Dunaj. Viedeň má 1,65 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, okolo 2,2 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. UNIDO, OPEC, IAEA, CTBTO, OSCE, ako aj UNCITRAL.
Už v 1. storočí po Kr. tu stála osada rímskych légií nazývaná Vindobona. Sídlil tu i rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu aj umrel. Vláda Rimanov sa končí zhruba v 5. storočí po vpáde germánskych kmeňov. V písomných záznamoch sa mesto spomína v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 prvýkrát ako Wien. Od roku 1156 je mesto sídlom rodu Babengerovcov, dostáva mestské práva a za vlády rodu Habsburgovcov je sídlom nemeckého cisára. Od roku 1365 tu sídli univerzita a je aj sídlom biskupa. Za panovania cisára Karola VI. (1711-1740) a jeho dcéry Márie Terézie (1740-1780) a jej syna Jozefa II. (1780-1790) sa stáva Viedeň jedným z centier strednej Európy a prekvitajúcim strediskom kultúry a umenia. V 18. a 19. storočí ?ili vo Viedni umelci ako Haydn, Gluck, Mozart, Beethoven, Schubert, Brahms, Bruckner, ako aj zakladateľ populárnych valčíkov Strauss. Viedeň je v súčasnosti po New Yorku a ?eneve tretím centrom, v ktorom sídlia orgány OSN. Sídli tu aj organizácia pre atómovú energiu. Viedeň je obľúbeným mestom medzinárodných konferencií a rokovaní na najvyššej diplomatickej úrovni.
Doprava: Viedeň spája 12 mostov, ktoré je rozdelené riekami Dunaj a Nový Dunaj. Mesto má veľkú sieť verejnej dopravy, zloženú z metra, lokálnych železničných liniek, električkových a autobusových liniek. Viedenská električková sieť je tretia najväčšia na svete. Vo väčšine obývaných oblastí chodí doprava tak často aj mimo špičky, že nie je potrebné poznať ani cestovný poriadok. Kvalita verejnej dopravy sa odráža na jej popularite. Verejná doprava premáva aj v noci, nočné autobusy premávajú na dôležitých linkách, väčšina z nich každých 30 minút.
S pamiatok ktoré stoja za to ich vidiet vyberáme:
DOM sv. ŠTEFANA (STEPHANSDOM)
Dóm sv. Štefana (Stephansdom) je jednou z najslávnejších viedenských pamiatok. Nachádza sa v presnom strede mesta a už mnoho rokov sa považuje za srdce Viedne. Dóm bol postavený v roku 1147 a mnoho rokov bol najvyššou stavbou v Európe s výškou takmer 137 metrov. Vojvoda Rudolf IV Habsburský nariadil neskôr kompletnú rekonštrukciu kostola v gotickom štýle. V roku 1359 položil základný kameň hlavnej lode s dvoma uličkami. Južná veža (Südturm) ktorá reprezentuje celú katedrálu, bola dokončená v roku 1433. Viedenčania ju prezývajú „Steffl“, čo tiež označuje pomenovanie celého kostola. Po roku 1511 bol gotický štýl výstavby zastavený a nedokončená Severná veža (Nordturm), viac ako 68 metrov vysoká, bola zakončená v roku 1579 renesančne. V Severnej veži sa nachádza jednak výťah, jednak 75 schodov, ktoré vedú k výhľadovej plošine. Popri gotickom a renesančnom štýle sa na stavbe Dómu sv. Štefana podieľal ešte jeden umelecký sloh. V 18. storočí bol kostol ozdobený barokovými oltárnymi obrazmi – panel hlavného oltáru zobrazuje ukameňovanie sv. Štefana, prvého kresťanského mučeníka, po ktorom je kostol pomenovaný. Katedrála má okrem impozantnej vysokej veže ešte jednu zaujímavosť. Je ňou gigantická strecha, ktorú možno detailne vzhliadnuť z výhľadovej plošiny. Vnútro katedrály zdobí mnoho umeleckých pokladov ako napríklad hrobka princa Eugena Savoyského (1754), kazateľnica Antona Pilgrama (1514 – 15), oltárové obrazy maľované Wienerom Neustadtom, hrobka Frederika III vyrobená Niclasom Gerhaertom či gotický krídlový oltár. Zvuk zvonu „Pummerin“ znie pri oslavách príchodu Nového roku. Dóm sv. Štefana je otvorený denne nielen na bohoslužby, ale aj pre turistov. Turisti môžu obdivovať krásy kostola so sprievodcom ako aj bez neho. V jeho spoločnosti je možné zostúpiť aj do katakomb nachádzajúcich sa pod katedrálou. Toto miesto je nezvyčajné zbierkou sarkofág s pozostatkami mŕtvych vládcov, arcibiskupov a iných osobností. Katakomby sú tiež miestom, kde boli od roku 1700 kosti viac ako 15 000 Viedenčanov naukladané na seba ako triesky.
MOROVÁ SOCHA
Počas celého 17. storočia bolo v Rakúsku veľa morových epidémií, ale najhoršia z nich bola v roku 1679. Po celej krajine stojí veľa morových stĺpov pripomínajúcich túto udalosť. Pravdepodobne najznámejší je morový stĺp (Pastsaule), ktorý stojí neďaleko Dómu sv. Štefana na Štefanskom námestí. Bol prvým postaveným morovým stĺpom a stal sa tak inšpiráciou pre mnohé ďalšie, ktoré potom v krajine vyrástli. Bol postavený v roku 1693 na príkaz kráľa Leopolda I. ako pripomienka ničivého moru z roku 1679. Stĺp je dielom troch najznámejších umelcov toho obdobia, Johanna Bernharda Fischera von Erlacha, Ludovica Ottavio Burnaciniho a Paula Strudela. Spolu pracovali na stĺpe jedenásť rokov (výstavba začala v roku 1682). Táto barokovej soche je vlastne akoby horou oblakov nakopených ako šľahačka. Na ich vrchu sa nachádzajú sochy svätých vrúcne ďakujúcich bohu za úľavu, ktorá nastala po skončení čierneho moru. Ten zabil asi 150 000 ľudí. Okrem nich sú na oblakoch aj anjeli a mučeníci. V súčasnosti je morový stĺp pokrytý neviditeľnou sieťkou, ktorá slúži ako ochrana proti holubom.
ŠTÁTNA OPERA
Budova Štátnej opery vo Viedni (Staatsoper) bola postavená v rokoch 1863 až 1869 v neoromantickom štýle. Počas výstavby bol práve tento predmetom najväčšej kritiky, a tak bol v roku 1865 romantický koncept sčasti nahradený prísnym štýlom historizmu. Budova opery bola prvou významnou stavbou na novom viedenskom bulvári. Budova ako taká veľmi pripomína taliansku renesanciu (prvé opery vznikali a boli spievané práve v Taliansku v 16. storočí). Nad hlavnou fasádou lodžie sa nachádzajú sochy dvoch jazdcov na koni. Vytvoril ich Ernst Julius Hähnel v roku 1876 a predstavujú Harmóniu a múzu poézie – Erato. Hähnel vytvoril aj päť bronzových sôch stojacim na piedestáloch vnútri klenutého stĺporadia. Pozerajúc sa zľava doprava predstavujú Hrdinstvo, Spevácke umenie, Fantáziu, Tháliu a Lásku. Počas druhej svetovej vojny bola budova Štátnej opery sčasti zničená a bola potrebná rekonštrukcia. Opera bola znovu otvorená 5. novembra 1955. Budova Štátnej Opery leží v prvom viedenskom okrese na južnej časti ulice Kärntnerstrasse. Dizajn budovy navrhli architekti August Sicard von Sicardsburg a Eduard van der Nüll. Ani jeden z nich sa nedožil dokončenia a otvorenia opery. Budova najskôr dostala meno Kráľovské imperiálne dvorné operné divadlo. Pri pohľade na budovu spredu, z ulice Opernring, je viditeľná historická časť pôvodnej budovy z roku 1869. Fasáda je stále v renesančnom oblúkovom štýle a lodžia na stane ulice Ringstrasse len podčiarkuje verejný charakter budovy. Štátna opera bola slávnostne otvorená 25. mája 1869 Mozartovou operou Don Giovanni. Dnes je opera známa po celom svete svojimi prvotriednymi opernými vystúpeniami. Slávny je aj Viedenský filharmonický orchester. Noc v opere je jeden z najpôsobivejších zážitkov aké môžu návštevníci Viedne zažiť. Program sa denne mení a počas 300 dní v roku tu môžu návštevníci vidieť 50 rôznych opier a 15 rôznych baletných predstavení. Raz ročne sa operná sála zmení na tanečný parket – pri príležitosti Viedenského operného bálu. Bál otvára viac ako sto debutujúci dvojíc v dlhých večerných šatách a frakoch za prítomnosti rakúskeho prezidenta.
a veľa dalších pamiatok...
