Uruguay
Leží na juhovýchode Južnej Ameriky. Sever pokrýva zvlnená pahorkatina, ktorá sa zvažuje roviny vytvorenej náplavmi La Platy. Lagúnovitú pobrežnú nížinu spestrujú 100–150 m vysoké vyvýšeniny. Najvyšším bodom je Cerro de la Ánimas (501 m n. m.). Podľa rieky Uruguaj nazvaná bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1828. Štát je chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje pomaly. Významnejšia je len výroba textilu a potravín. Značnú časť elektrickej energie dodávajú vodné elektrárne. Základom hospodárstva je chov zvierat (hovädzí dobytok, ovce). Väčšinu exportu tvorí vlna, mäso, kože, a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a zásobuje hlavné mesto potravinami (ovocie, ryža, pšenica, kukurica). Rozmáha sa rybolov.
Podľa ústavy z roku 1967 je Uruguaj prezidentskou republikou. V roku 1515 objavil Španiel Juan Díaz de Solís ústie rieky Río de la Plata. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo nerastné bohatstvo. Portugalská a španielska kolonizácia začala v 17. storočí. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa Charrúa boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku 1724 založili Španieli Montevideo, dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti Portugalcom. V roku 1776 pripadla krajina ako Banda Oriental (Východné pobrežie) španielskemu vicekráľovstvu Rio de la Plata (Argentína). Po páde španielskej vlády v Rio de la Plata v roku 1810 zahájil José Gervasio Artigas (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde Buenos Aires a v roku 1814 sa zmocnil Montevidea. Keď v roku 1817 obsadili Portugalci Montevideo, začal boj za nezávislosť na Brazílii. V roku 1828 bola s pomocou Veľkej Británie ako sprostredkovateľa zmluvou z Rio de Janeira uznaná nezávislosť Uruguaja. Ustavičná rivalita Brazílie a Argentíny o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi Colorados (Červený) a konzervatívnymi Blancos (Biely) boli určujúce pre uruguajské dejiny v 19. storočí. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta J. Batlle y Ordóñeza (1903-1907 a 1911-1917). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom Gabriel Terra, ktorý po zmene ústavy od roku 1933 do roku 1938 vládol ako diktátor. Počas 2. svetovej vojny prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom z Veľkej Británie na USA. Od roku 1952 do roku 1966 vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.
Partizánske akcie hnutia Tupamaros mali v roku 1965 za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku 1966 návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku 1968 po 20% devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku 1970 žilo 90% všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku 1971 previedol prezident Pacheco Areco vedenie proti partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku 1976 armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnúci orgán Radu národa. Polovicu členov Rady tvorili dôstojníci. V roku 1980 odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku. Národných protestných dní v roku 1983 sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri 1983 sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V Montevideu sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí. Začiatkom roku 1985 sa uskutočnili od roku 1973 prvé demokratické voľby, z ktorých víťazne vyšiel Julio María Sanguinetti. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku 1986 sa mu podarilo zastaviť od roku 1982 trvajúci hospodársky úpadok. V rokoch 1987 až 1988 určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku 1986. V novembri 1989 v prezidentských voľbách zvíťazil kandidát Národnej strany (Blancois) Luis Alberto Lacalle. V parlamentných a prezidentských voľbách 27. novembra 1994 zvíťazila Strana Colorado pred vládnúcou stranou a koalíciou Pokrokové združenie. Prezidentom bol opäť zvolený Julio Sanguinetti. V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.
Uruguaj je štát chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba textilu a potravín. Základom hospodárstva je chov zvierat - hovädzieho dobytka, oviec a export sa orientuje predovšetkým na vlnu, mäso, kože a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a je orientovaná na hlavné mesto produkciou potravín (ovocie, ryža, pšenica, kukurica). Rozmáha sa tiež rybolov.
