Trinidad a Tobago
Rozprestiera sa na piatich menších a dvoch väčších ostrovoch (Trinidad 4828 km˛, Tobago 300 km˛) neďaleko brehov Venezuely pri ústí Orinoca. Na severe Trinidadu sa tiahnu tri horské pásma v smere východ-západ. Podľa nich získal ostrov pomenovanie, čiže “svätá trojica”. Najvyšším bodom je Mt. Aripo (940 m n. m.). Na juhu a uprostred ostrova je nížina. Povrch Tobaga tvorí zvlnená pahorkatina. Dve samostatné britské kolónie sa zjednotili roku 1889. Nezávislosť vyhlásili roku 1962. Hospodárstvo krajiny sa v minulosti zakladalo na pestovaní cukrovej trstiny a výrobe rumu. V súčasnosti, po objavení ložísk ropy, v ňom nastala zmena. Na západe Trinidadu sa nachádza La Brea – najväčšie prírodné asfaltové jazero na Zemi. Významný je cestovný ruch (národné parky, luxusné hotely, karnevaly).
Ostrovy Trinidad a Tobago objavil v roku 1498 na svojej tretej americkej ceste Krištof Kolumbus. V roku 1532 si ich privlastnilo Španielsko. V roku 1763 pripadlo Tobago Británii a v roku 1797 si Briti podmanili aj Trinidad. Ostrovy sa začali hospodársky vzmáhať za vlády Veľkej Británie. Rozvinula sa predovšetkým výroba cukru. V roku 1866 bola objavená ropa (dnes hlavné priemyselné odvetvie). Po zrušení otroctva v roku 1834 dovážali na ostrovy námezdné sily, predovšetkým Indov (dnes tvoria 40% obyvateľstva). V roku 1888 boli Trinidad a Tobago zlúčené do jednej korunnej kolónie, v roku 1941 si na Trinidade USA prenajali na 99 rokov letecké a námorné základne. V roku 1958 sa spojila väčšina západoindických kolónií Veľkej Británie - medzi nimi aj Trinidad a Tobago, Barbados, Jamajka, Náveterné a Záveterné ostrovy - do Západoindickej konfederácie. Po jej rozpade sa Trinidad a Tobago stali nezávislou monarchiou v rámci Britského spoločenstva. Prvým ministerským predsedom sa stal Eric E. Williams. Na juhu Trinidadu sa za pomoci britských, holandských a amerických ropných firiem vybudovali rafinérie, ktoré spracovávali predovšetkým ropu z Venezuely. Obchod zo západnou Európou sa v roku 1963 rozšíril. V roku 1967 vstúpil Trinidad a Tobago do Organizácie amerických štátov. V roku 1970 skončilo neúspešné povstanie tzv. čiernych panterov, ku ktorým sa pridala aj časť národnej gardy. Vo voľbách v roku 1971 zvíťazila strana People´s National Movement (PNM) v čele s ministerským predsedom Williamsom. V roku 1976 sa Trinidad a Tobago stali republikou v rámci Britského spoločenstva. Prezidentom bol zvolený Ellis E. I. Clarke, ministerským predsedom a ministrom zahraničia sa stal Eric E. Williams. Tobago získalo v roku 1978 vnútornú samosprávu. Po smrti populárneho Williamsa v roku 1981 prevzal vládu George Chambers, potvrdený i voľbami z roku 1981. Vzťahy k Jamajke a Barbadosu, ktoré boli už od začiatku karibskej hospodárskej vojny na jar 1983 aj tak napäté, sa výrazne zhoršili po americkej invázii na Grenadu, ktorú Trinidad a Tobago ostro odsúdili. V júni 1990 sa skupina moslimov pokúsila o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo 30 ľudí. Pokus bol potlačený. V decembri 1991 sa konali parlamentné voľby. Zvíťazila opäť vládnuca strana Ľudové národné hnutie (PNM).