Taiwan
Taiwan (v slovenčine v minulosti Tchaj-wan, čo je prepis slova "Taiwan" ak sa chápe ako pchin-jin), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii. Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a súostrovie Pcheng-chu (Peng-hu, Peskadorské ostrovy, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150–200 km. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (3950 m n. m.; Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina.
Druhým najväčším mestom Taiwanu je so svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov Kao-siung. K zaujímavým miestam patrí Konfuciov palác alebo Lotosové jazero. Námorný prístav mesta patrí medzi najväčší na Taiwane a je štrvtý najväčší na svete.
Tchaj-nan je populárne turistické miesto pre svoje veľké množstvo budhistických, taoistických, ale aj konfuciovských chrámov. Každoročne sa tu konajú rôzne slávnosti a karnevaly, lákajúce turistov, ale aj domorodých obyvateľov zo širokého okolia.
Taiwan má aj niekoľko národných parkov. Národný park Kchen-ting (Kenting), ktorý bol v roku 1984 vyhlásený ako prvý, je typickou ukážkou subtropickej fauny a flóry a svojou polohou na najjužnejšom cípe Taiwanu poskytuje nádherný zážitok z nekonečného Tichého oceánu. Tiesňava Tchaj-lu-ke (Taroko) je zase predstaviteľom typického vnútrozemského národného parku. Tento kaňon vyhĺbený horskými riekami je sprístupnený ako jedna z troch hlavných ciest spájajúcich západnú a východnú časť Taiwanu. Národný park je takmer totožný so samotnou cestou a umožňuje neobyčajný zážitok z hôr, vodopádov, termálnych prameňov, ale aj kláštorov vytesaných priamo do skál - takmer nedostupných bežnému smrteľníkovi. Podobné zážitky sprostredkúvajú aj ďalšie národné parky, ako je Šej-pa (Shei-Pa) alebo Jü-šan (Nefritový vrch; Yushan). Taiwan však nežije iba cez deň, ale vďaka svojim nočným trhom azda v každom meste a každej dedine vytvára neopakovateľné čaro aj v noci.
Rozsiahle čínske prisťahovalectvo na ostrov sa začalo v 17. storočí. Taiwan, resp. Tchaj-wan (zvaný tiež Formóza) sa dostal pod kontrolu pevninskej Číny po krátkej dobe holandskej nadvlády v r. 1620-1662. V r. 1895-1945 ho ovládali Japonci. Čínska nacionalistická buržoázna vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. 10. 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od r. 1949 až do svojej smrti v r. 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťie-š’ Ťiang (Čankajšek). V r. 1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR. Po historicky prvej návšteve amerického prezidenta (konkrétne Richarda Nixona) v komunistickej Číne roku 1972 sa síce začal intenzívnejší rozvoj americko-čínskych (namä ekonomických) vzťahov, ktorý viedol v r. 1978 až k uznaniu pevninskej Číny zo strany USA ako jedinej, nedeliteľnej krajiny, ktorej súčasťou je aj Taiwan, avšak spolupráca medzi USA a ostrovnou Čínskou republikou zostala nedotknutá, a taktiež sa výrazne rozvíjala. USA už od vzniku ostrovnej republiky jej poskytovali a naďalej stále poskytujú rozsiahlu ekonomickú, technologickú i vojenskú pomoc, čo vo významnej miere zabezpečilo a ďalej zaručuje obranyschopnosť a nezávislosť Taiwanu. Pozemková reforma, vládne plánovanie, pomoc USA, rozsiahle zahraničné investície a voľný prístup k univerzitnému vzdelaniu spôsobili mohutný ekonomický rozvoj Taiwanu (zaraďovaného k »východoázijským hospodárskym tigrom«), ktorý sa prejavil v ohromných úspechoch priemyslu, poľnohospodárstva a v trvalom raste životnej úrovne. V r. 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v r. 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. 23. 3. 1996 sa na Taiwane uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. 21. 9. 1999 Taiwan postihlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 2300 obetí, tisíce ranených a veľké materiálne škody. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR, a to ako »vzťah dvoch štátov, dvoch Čín«. Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000 jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky, naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.
Na nerastné suroviny je ostrov chudobný. Má menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. Rozvinutý priemysel zásobujú elektrickou energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien, spracovanie ropy. Dôležitý je export kapitálu. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj.
Existuje tu lacná pracovná sila, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Medzi hlavné hopsodárske odvetvia, ktoré sú pre Taiwan dôležité patrií elektronický, elektrotechnický, textílny a chemický priemysel. Najmä výrobky z týchto odvetví tvoria základ exportu Taiwanu.
Od 90. rokoch sa Taiwan snaží o prilákanie zahraničných investícií, hlavne s vysokým podielom high-tech produkcie. V ekonomike Taiwanu hrá významnú úlohu štát a plánovanie.
Na prvom mieste treba spomenúť Tchaj-pej - hlavné mesto Taiwanu. Tchaj-pei je skutočným hlavným mestom. Spolu s okrajovými štvrťami sa jeho populácia odhaduje na 4 milióny obyvateľov. Nachádza sa tu Národné palácové múzeum, ktoré archivuje okolo 700 000 svedectiev rôznej formy o čínskej histórii a kultúre, vďaka čomu je považované za najbohatšiu a najkrajšiu zbierku histórie celej Číny. Na názorných príkladoch vykopávok sa tu napríklad dozviete aj to, že čínske písmo - staré vyše 3500 rokov - prešlo od svojho vzniku asi 6-krát veľkými úpravami až do konečnej podoby, ktorú má dnes. Úplne prvé písmo predstavovali vlastne piktogramy (písané na vnútorné i vonkajšie steny nádob), ktoré sa po stáročia upravovali a zjednodušovali… Okrem múzea treba určite v Tchaj-pej navštíviť areál Čankajškovko pamätníka, ktorého súčasťou je monumentálne mauzóleum (tzv. CKS Memorial Hall) a dva paláce, jeden pre Národnú koncertnú sieň a druhý pre Národné divadlo. Spomedzi množstva ďalších miest v Tchaj-pej treba spomenúť taoistický Chrám Lung-šan, Konfuciov palác, Pamätník Sun Jat-Sena, ale za pozornosť stojí aj moderná radnica alebo niektorý z početných parkov priamo v strede mesta.