Salvador
Stredoamerická republika leží na pobreží Tichého oceána, ktoré lemuje 20–30 km široká pobrežná nížina. Z nej vystupujú pásma pohoria Sierrá Volcanica s činnými sopkami. Sopečné vrchy obkolesujú úrodnú plošinu, ktorej nadmorská výška je 500–600 m. Najvyšší vrch Cerro el Pito (2834 m n. m.) sa dvíha neďaleko honduraských hraníc. Krajinu pomenovali podľa hlavného mesta San Salvador (El Salvador v preklade znamená spasiteľ). Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1821. Nerastné suroviny (zlato, striebro, zinok, síra) má nedostatočne využívané. Hlavným zdrojom príjmov je rastlinná výroba (cukrová trstina, káva, kakao, tabak). Málo významný priemysel sa zameriava na spracovanie poľnohospodárskych plodín. V produkcii tzv. peruánskeho balzamu je prvý na Zemi.
V predkolumbovskej dobe bolo dnešné územie krajiny osídlené rôznymi indiánskymi etnikami. Najväčším štátnym útvarom na jeho pôde bolo kráľovstvo Cuzcatlán. Španieli do Salvádoru prišli z Guatemaly v roku 1524. V koloniálnej ére bola krajina spravovaná z Guatemaly. Prvé povstania za nezávislosť sa začali v roku 1811. Salvádor sa stal nezávislým na Španielsku v roku 1821 a prestal byť súčasťou Stredoamerickej únie v roku 1839. Po jej rozpade nastalo obdobie občianskych nepokojov, ktoré trvalo až do roku 1871. V tomto období sa začala pestovať káva. V roku 1931 sa dostal k moci vojenským prevratom generál Maximiliano Hernández Martínez a o rok armáda potlačila rozsiahle roľnícke povstanie na západe krajiny, pričom zahynuli tisíce osôb. Hoci po generálnom štrajku v roku 1944 bol generál Martínez zvrhnutý, pokračovalo obdobie autoritárskych režimov, ktoré sa skončilo až v roku 1982 zvolením ustanovujúceho parlamentu. V roku 1984 sa konali prvé demokratické voľby prezidenta. Medzitým v roku 1969 sa odohrala krátka vojna s Hondurasom, ktorá je známa aj ako "Stohodinová vojna" alebo nesprávne ako Futbalová vojna. Dôvodom bola snaha Hodurasu o pozemkovú reformu, ktorá by zvýhodňovala iba jeho občanov; to donútilo tisícky Salvádorčanov usídlených v Hodnurase vrátiť sa domov, lebo boli vyvlastnení. Salvádor reagoval vyhlásením vojny Hondurasu. V sedemdesiatych rokoch pokles cien kávy na svetových trhoch a neustále volebné podvody vojenských vlád viedli k napätej situácii v krajine, ktorá vyvrcholila v roku 1980 zavraždením arcibiskupa zo San Salvadoru, Óscara Arnulfa Romera.
Tieto udalosti viedli k občianskej vojne, ktorá trvala 12 rokov (1980-1992), ktorá stála viac ako 70 000 životov. 16. januára 1992 ľavicové guerily a pravicová vláda vtedajšieho prezidenta Alfreda Cristianiho podpísali mierovú dohodu v Chapultepecu v Mexiku. V posledných prezidentských voľbách v marci 2004 zvíťazil pravicovo orientovaný kandidát Elías Antonio Saca.
