Rím
Rím (lat. a tal. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora. Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom rímskokatolíckej cirkvi a Pápeža. Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj najväčšie z európskych hlavných miest s rozlohou 1 290 km2. Počet obyvateľov obce je 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004), dosahuje však 2 823 201 obyvateľov (Zdroj: Comune di Roma) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným strarostom je Walter Veltroni (od mája 2001). Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (la città eterna).
Prvé osídlenie mesta začalo v období 1200-800 pred Kr.. Skutočné založenie Ríma sa však traduje až v roku 753 pred Kr. Romulom, ktorý bol prvý zo siedmich mestských kráľov. Z daného je zrejmé, že rímska civilizácia je síce pomerne stará, ale predsa len mladá v porovnaní s takými civilizáciami ako boli Peržania, Egypťania, či Gréci. Dokonalý um, použitá stratégia, vojenské schopnosti vládcov Ríma… toto všetko sa podpísalo pod obrovský rozmach hraníc rímskej ríše. Roku 509 pred Kr.. vyhnali Etruskov, aby založili republiku. Postupne si podmanili celý Blízky Východ, či krajiny Severnej Afriky. Prvá púnska vojna medzi Rímom a Kartágom prebiehala v rokoch 264-241 pred Kr.. Nasledovala druhá púnska vojna v rokoch 218-201 pred Kr., keď slávny vojenský stratég a vodca kartáginskej armády Hannibal urobil čosi nevídané. S celou svojou armádou prešiel Alpy, aby Rimanov prekvapil zo severu, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Známa je veta ešte z tých čias: „Hannibal ante portas“ (Hannibal pred bránami). Hannibal žiaľ nezískal dostatočnú finančnú podporu z Kartága, a tak svoj boj nakoniec prehral. V rokoch 149-146 pred Kr. sa konala tretia púnska vojna, v ktorej Rím definitívne poráža Kartágo. Roku 60 pred Kr. Rímu vládne triumvirát Pompeius, Crassus a snáď najznámejší rímsky vládca Gaius Julius Caesar. Počas svojej vlády sa stretol s očarujúcou Kleopatrou, ktorú dosadil na egyptský trón ako kráľovnú. Roku 48 pred Kr. sa Ceasar stal absolútnym vládcom Ríma. Nakoniec je však zabitý a roku 27 pred Kr. nastupuje na trón nový vládca Oktavián (Augustus), ktorý je zároveň prvým rímskym cisárom. Neskôr dochádza k rozmachu kresťanstva v krajine. Roku 42, podľa kresťanskej tradície, apoštol Peter navštevuje Rím. Za vlády cisára Nera dochádza ku krutému prenasledovaniu kresťanov, ktorí rozširujú vieru Ježiša Krista z Izraela. V roku 72 dochádza k stavbe známeho Kolosea v Ríme. Čoskoro sa k moci dostáva cisár Traján (98-117), ktorý svojím vojenským ťažením podstatne rozširuje hranice krajiny. Rím prežíva svoj rozmach aj za vlády cisára Hadriána (117-138) či [[Marcus Aurelius|Marca Aurelia] (161-180). V rokoch 284-286 sa ríša rozdeľuje na východnú a západnú. V rokoch 306-337 vládne cisár Konštantín, ktorý celú ríšu opäť zjednocuje a legalizuje kresťanstvo. V roku 313 to zabezpečil dokumentom nazývaným Milánsky edikt. Posledným rímskym cisárom je Romulus Augustulus (476). Neskôr, v roku 800 bol Karol Veľký korunovaný pápežom (Lev III) za cisára svätej ríše rímskej. Rok 1527 je pre Rím značne nepokojným. Bol vyplienený nemeckými a španielskými oddielmi cisára Karla V. V roku 1797 Rím obsadil Napoleon až do roku 1814, kedy je obnovený cirkevný štát. V nasledujúcich rokoch sa prejavuje pokus o vytvorenie Rímskej republiky. Vyvrcholením tohoto počínania bolo povstanie r. 1848 vedené Garibaldim a Mazzinim. Novovzniknutú republiku však čoskoro porazia Francúzi. Už v roku 1861 je vyhlásené zjednotenie Talianska a roku 1870 sa k zjednotenej krajine pripája aj Rím. V rokoch 1924-1943 sa taliansko stáva fašistickým štátom, kedy ministerským predsedom bol Benito Mussolini. V roku 1929 na základne Lateránskych zmlúv sa Vatikán uznáva ako suverénny štát. Roku 1944 spojenci oslobodzujú Rím od nacistov.
Mesto Rím má približne 2,8 milióna obyvateľov, čím sa radí medzí veľké mestá sveta. Najvýhodnejšie spojenie medzi letiskom a samotným mestom zabezpečujú vlaky. Na ľavej strane jazdia bežné vlaky, na strane pravej je možné využiť služby luxusných vlakov. Obidva však majú konečnú v centre mesta. Orientácia v meste je jednoduchá a dopravu k jednotlivým pamiatkam zabezpečuje hustá sieť dopravných prostriedkov. Asi najrýchlejšiu variantu prepravy predstavuje metro, ktoré je tvorené dvomi podzemnými dráhami (Linea A a Linea B). Metrom je možné dostať sa do blízkosti takmer všetkých významnejších pamiatok v Ríme. Niekedy je vhodné využiť aj mestské autobusy, či električky. Náčrt historických pamiatok a obidvoch dráh metra je dobre viditeľný na mapke Ríma.
S pamiatok ktoré stoja za to ich vidiet vyberáme:
KOLOSEUM
Rozkaz na jeho vybudovanie dal cisár Vespasianus roku 72, dokončili ho za cisára Tita roku 80. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána. Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. Roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočí slúžila budova ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky Sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli. K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. stor. vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.Využívalo sa hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia. Hry sa konali až 175 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali a tzv. venationes - lov divích zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly hyeny a vlky. Gladiátormi boli väčšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov inokedy o dobrovoľníkov, ktorý verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. Retiarus mal sieť, trojzubec a dýku, Tráci prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný sica. Samniti a myrmilloni boli väčšmi vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú" nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť pozdravený vzhľadom na preukázanú statočnosť byť ušetrený smrti. Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili. Trojdňový program sa začínal dvoma dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, išlo o krvavú záležitosť. Po desiatich rokoch stavebných prác otvorili Koloseum roku 80 za vlády Vespasianovho syna Tita. Prvé hry trvali 100 dní. Väčšina z 100 000 mužov, ktorí sa ich zúčastnili, zahynula, zabitých bolo okolo 5000 zvierat. Podľa správ sa posledné hry v Koloseu - na mieste krvavých bojov konali v roku 523, teda sto rokov po ich úradnom zákaze.
FONTANA DI TREVI
Fontana Di Trevi je najznámejšia fontána v Ríme. Je to tradičný cieľ turistov v Ríme. Jej najstaršia časť je pozostatkom akvaduktu, ktorý dal postaviť vojvodca Agrippa v roku 19 pred Kr. Fontána je ozdobená viacerými dokonale opracovanými sochami, jedna z nich predstavuje hojnosť a druhá zdravie. Nad nimi sa nachádzajú štyri ročné obdobia prinášajúce dary. K zaujímavým patrí aj panna, ktorá ukazuje vojakom prameň.
PANTEÓN
Panteón (po taliansky Pantheon) je pôvodne chrám všetkých bohov v Ríme, dnes kresťanský chrám a národné mauzóleum. Chrám je azda najzachovanejšou antickou stavebnou pamiatkou v Ríme. Postavil ho Marcus Agrippa v roku 27 pred Kr.; bol zasvätený všetkým bohom. V roku 80 zhorel, Domicián ho zrekonštruoval. Hadrián ho po požiari v roku 123 dal úplne prestavať do dnešnej podoby. Autor prestavby je neznámy. V 4. storočí ho prví kresťanskí cisári dali spolu s ostatnými miestami "pohanského" kultu zavrieť. V roku 410 ho doničili barbari. Pred zánikom ho zachránil pápež Bonifác IV., ktorý ho dostal darom v roku 608 od byzantského cisára Fokasa. V roku 609 bol vysvätený ako kresťanský kostol "Santa Maria ad Martyres" (Panná Mária a mučedníci). V dnešných dňoch sa tu nachádzajú pozostatky takých osobností ako Raffael, Vittorio Emanuel II., či Umberto I. Centrom chrámu je ohromná aula s rovnakým priemerom a výškou 44,3 m zakrytá kupolou (polguľovitou klenbou), v ktorej strede je stále otvorený otvor s priemerom 9 m. Kopula Panteónu bola ešte do roku 1960 najväčšou na svete. Až do 19. storočia bola vzorom pre stavbu mnohých kopúl na svete. Kupola a strop predsiene boli pokryté bronzovými pozlátenými reliéfmi, ktoré dal odstrániť pápež Urban VIII. Bernini ich použil na ohromný baldachýn v Bazilike sv. Petra.
VATIKÁN
Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát, je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia - patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo. Je to cirkevná monarchia, na čele stojí rímsky biskup - pápež, hlava katolíckej cirkvi. Obyvateľstvo tvoria väčšinou kňazi a príslušníci osobnej stráže pápeža - švajčiarskej gardy (100 mužov). Príjmy štátu plynú z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.
a veľa dalších pamiatok...
