PRAHA stoviežat
Praha (nem. Prag, angl. Prague, tal. Praga, maď. Prága) je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, sídlom Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok). Má rozlohu 496 km², žije tu 1 194 407 obyvateľov (2007), v metropolitnej oblasti s rozlohou 6977 km² až 1 941 803 obyvateľov. Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Berounka, Dalejský potok, Brusnice a Šárecký potok. Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta. Praha leží v Pražskej kotline Pražskej plošiny. Keďže koncom prvohôr bolo územie Prahy mierna zvlnená rovina z bridlíc, pieskovcov a drôb, tvoria práve tieto (netypické) horniny podložie Prahy. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z vápenca a mramorov. V druhohorách (kriede) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a opúk (dnes napr. na Strahove, Bielej hore a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo jedenásť štrkových terás z pleistocénu je vyvinutých v Prahe. Nad nimi sa nachádzajú vrstvy pliocénneho zdibského stupňa (110-125 m nad dnešnou hladinou Vltavy). Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú Barrandova skala, Dívčí Hrady, Braniská, Vyšehradská skala, Petřín, Letná, Trója, Baba či Biela hora. Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo 456,5 mm zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C. V Prahe žije asi 1 200 000 ľudí, čo je jasne vyše 10 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách; v historickom centre žije len 40 000 ľudí.
S pamiatok ktoré stoja za to ich vidiet vyberáme:
KARLOV MOST
Karlov most je najstarší stojaci most cez rieku Vltavu v Prahe a druhý najstarší zachovaný most v Česku. Most je 516 metrov dlhý a takmer 10 metrov široký, presnejšie 9,40 až 9,50 m. Výška vozovky je 13 metrov nad normálnou hladinou. Tvorí ho 16 oblúkov. Vo svojej dĺžke je trikrát zalomený a proti prúdu je jemne vypuklý. Mostné piliere, široké 8,5 - 10,5 metrov, neboli zakotvené, pretože pevná skala ležala príliš hlboko. Stáli na dubových roštoch, zaťažených veľkými mlynskými kameňmi. Na strane proti prúdu boli čoskoro na ochranu pilierov vyrobené drevené ľadolamy. Most je ohraničený troma vežami. Na Malej Strane sú to väčšia a menšia Malostranská mostná veža, na strane Staré Mesto potom Staromestská mostná veža. Staromestská mostná veža je často opisovaná ako jedna z najúžasnejších svetských gotických stavieb na svete. Most je ozdobený 30 sochami a súsošiami v dvoch radoch (po každej strane mosta). Most sa pôvodne nazýval len Kamenný, alebo Pražský most. Meno Karlov most získal až v roku 1870. Nahradil predchádzajúci Juditin most, strhnutý na jar v roku 1342 z 2/3 topiacim sa ľadom. Jeho výstavba sa začala v roku 1357 pod záštitou kráľa Karla IV. a bola dokončená v roku 1400. Hneď po otvorení sa most stal živou mestskou tepnou - okrem toho, že spájal oba brehy Vltavy, taktiež sa na ňom živo obchodovalo, prechádzali cez neho korunovačné sprievody a taktiež sa na ňom uskutočňovali rytierske turnaje. Karlov most bol až do roku 1841 jediným mostom cez Vltavu v Prahe, a bol tiež jediným spojovacím bodom (okrem prievozníkov) medzi Starým Mestom, Pražským hradom a inými štvrťami. Praha sa stala i vďaka kamennému mostu významnou zastávkou na obchodných cestách medzi východnou a západnou Európou. Počas panovania českého kráľa Jiřího z Poděbrad most zmenil svoju podobu. V roku 1464 bola vznikla vyššia z malostranských veží a vedľa už existujúceho kríža a Božích múk pribudli na moste prvé sochy a súsošia (jazdecká socha Jiřího z Poděbrad a socha Spravodlivosti a plastika českého leva). V 17. a najmä 18. storočí tak most získal svoj osobitý vzhľad, ktorý bol dopĺnaný novými a novými plastikami na mohutných podstavcoch, ktoré však zároveň ovplyvňovali aj statiku mosta. V roku 1822 zanikli obchodíky na malostranskej strane a v rokoch 1834 - 1835 vznikol chodník pre chodcov z liatinových dosiek a v roku 1844 boli tiež prerobené schody vedúce na most a v rokoch 1874 - 1883 boli počas rekonštrukcie mostných veží položené na most koľajnice pre konskú železnicu. Po povodni v roku 1890 hrozilo, že charakter a vzhľad mostu budú zmenené, no vďaka zásahu architekta Josefa Hlávku sa pri opravách nadalej dbalo na zachovanie pôvodnej podoby mosta.
PETŘINSKA ROZHĽADŇA
Petřínska rozhľadňa je jednou z najznámejších dominánt Prahy. Je vysoká 60 metrov. Jej základňa sa nachádza v nadmorskej výške 324 m n. m. Rozhľadňa bola postavená pre Zemskú jubilejnú výstavu v roku 1891 na podnet Klubu českých turistov ako voľná kópia Eiffelovej veže v Paríži. Práce podľa plánov inžinierov Františka Prášila a Julia Součka sa začali 16. marca a ukončili 20. augusta toho istého roku. Boli položené 11 m hlboké základy a na nich bola postavená 60 metrov vysoká konštrukcia s váhou 175 ton. Jadrom konštrukcie je osmiboký tubus, v ktorom sa nachádza výťah. Okolo tubusu sa vinú dve točité schodištia s 299 schodmi - jedno slúži na výstup a druhé na zostup. Rozhľadňa má dve vyhliadkové plošiny, horná je vo výške 55 metrov. V 60. rokoch 20. storočia boli na vrchole rozhľadne umiestnené vysielacie antény pre televízne vysielanie. V septembri 1979 bola rozhľadňa uzatvorená kvôli zlému technickému stavu konštrukcie. Po oprave bola znovu otvorená v máji 1991 pri príležitosti druhej Jubilejnej výstavy. Rekonštruovaný výťah teraz slúži pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Rozhľadňa dnes patrí k hlavným turistickým cieľom mesta. Okrem panorámy Prahy vrátane neďalekého Pražského hradu sa z rozhľadne za jasného počasia otvára výhľad ďaleko po Čechách. Na severe možno uzrieť Říp a České stredohorie, na severovýchode je vidieť masív Krkonoš. Na juhovýchode je rozhľad pomerne obmedzený, pretože ho uzatvárajú Brdy.
PRAŽSKÝ HRAD
Pražský hrad sa nachádza v hlavnom meste Českej republiky, Prahe a tvorí jeho hlavnú historickú dominantu. Od svojho založenia v 9. storočí sa nepretržite vyvíja po celých jedenásť storočí. Pôvodne sídlo českých kniežat a kráľov, od roku 1918 sídlo prezidenta republiky. Najvýznamnejšie prístupné objekty sú Starý královský palác, katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha, bazilika svatého Jiří, Lobkovický palác, Zlatá ulička, Prašná vě? Mihulka, v letnej sezóne Královská zahrada s Míčovnou, Letohrádek královny Anny a Ji?ní zahrady.
PRAŽSKÝ ORLOJ
Pražský orloj je jedným z najznámejších orlojov na svete. Je súčasťou južnej steny Staromestskej radnice v Prahe. Bol skonštruovaný v roku 1410. Orloj má tri hlavné časti. Najzaujímavejšia je astronomická časť, ukazujúca polohy nebeských telies. Pod ňou je umiestené kalendárové koleso, ktoré v 19. storočí vybavil maľbami maliar Josef Mánes. Okolo astronomickej časti sú potom umiestené pohyblivé figúrky pre pobavenie divákov. Dôležitou súčasťou je tiež pohyblivá procesia dvanástich apoštolov, ktorí sa ukazujú každú hodinu nad astronomickou časťou. Najstaršia časť orloja sú mechanický hodinový stroj a astronomický číselník z roku 1410. Stroj vytvorili dvaja hodinári – Mikuláš z Kadane a Jan Šindel, ktorý sa stal neskôr profesorom matematiky a astronómie na Karlovej univerzite. Pražský orloj bol len tretím strojom svojho druhu. Prvý orloj bol skonštruovaný v Padove v roku 1344. Okolo roku 1490 bol pridaný kalendár a orloj bol ozdobený gotickými figúrami. V roku 1552 opravoval orloj Jan Táborský. Ten je tiež autorom správy, v ktorej označuje za tvorcu orloja hodinára Hanuša. To bol ale omyl, ktorý sa podarilo odhaliť až v 20. storočí. V priebehu storočí sa orloj mnohokrát zastavil a bol mnohokrát opravovaný. V 17. storočí boli pridané sochy a v priebehu veľkej opravy v rokoch 1865 – 1866 pribudli nad vlastný orloj pohyblivé postavy apoštolov. Počas Pražského povstania v posledných dňoch 2. svetovej vojny bol orloj ťažko poškodený pri požiari staromestskej radnice. Po veľkom úsilí bol opravený orloj uvedený do prevádzky v roku 1948. Naposledy bol orloj rekonštruovaný na jeseň 2005, kedy došlo k zreštaurovaniu sôch a spodného kruhu od Josefa Mánesa. Drevené sochy boli zakryté sieťou proti holubom. Dlhú dobu existovali spory o tom, kto vlastne orloj vytvoril. Veľmi dlhú dobu sa malo za to, že orloj vytvoril v roku 1490 hodinár Jan Růže (zvaný tiež majster Hanuš) so svojím pomocníkom Jakubom Čechom. Povesť hovorila o tom, že Hanuš bol nakoniec oslepený, aby už nikdy nemohol postaviť podobné hodiny.
ZOOLOGICKÁ ZÁHRADA
Zoologická záhrada v Prahe je zoologická záhrada v dolnej časti pražskej Troje, ktorú prvý raz otvorili 28. septembra 1931. Ako prvá bola postavená administratívna budova pri hlavnom vchode a voliéry dravcov. Prvým zvieraťom v pražskej ZOO bola vlčica Lotta. Ďalšími zvieratami boli kone Przewalského (Minka a Ali). Herec Vlasta Burian daroval v roku 1934 do pražskej ZOO uškatcov Hýtu a Batulu. Pražskú ZOO veľmi poznamenali ničivé povodne v roku 2002, kedy bola zatopená takmer polovica areálu. Povodne znamenali úhyn mnohých zvierat a nutnosť demolácie zničených objektov. Namiesto nich však v Troji vyrástlo niekoľko unikátnych stavieb, ktoré sa svojim poňatím blí?ia novému pohľadu na funkčnosť a zmysel zoologických záhrad. Od znovuotvorenia reštaurovanej ZOO sa počet návštevníkov pohybuje nad hranicou 1 000 000 ročne. V pražskej ZOO bolo v roku 2005 možné vidieť 4562 zvierat (630 druhov). ZOO v Prahe je členom Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA) a iných organizácií, a zúčastňuje sa mnohých programov na záchranu zvierat a reintrodukčných programov. Medzi české patrí záchrana bocianov bielych i čiernych, sovy pálenej, kuvikov a sysľov. Medzi medzinárodné projekty patrí návrat do prírody koňa Przewalského, orlosupov a zubrov. V rámci Európskeho programu pre zachovanie (EEP) chová pražská ZOO mnoho druhov zvierat napr. slony indické, gorily nížinné, levhartov, levíčkov zlatohlavých, orangutánov, pandy červené, žirafy Rothschildove, tučniaky Humboltove a mnoho ďalších. Pražská ZOO vedie medzinárodné plemenné knihy koňa Przewalského, leguána kubánskeho, korytnačky černavej a orlície bornejskej a európsku plemennú knihu ocelota stromového. Od roku 2004 je ZOO Praha i oficiálnym záchranným centrom CITES pre zabavené zvieratá. Pražská ZOO ponúka mnoho vzdelávacích programov ako pre školy, tak i pre širokú verejnosť. Medzi ne patria i prednášky v budove vzdelávacieho centra sprievodcami po ZOO, komentované kŕmenie zvierat a mnoho ďalších. ZOO Praha tiež spolupracuje s Prírodovedeckou fakultou Karlovej univerzity, Českou poľnohospodárskou univerzitou a inými vysokými školami.
a veľa dalších pamiatok...
