Paríž
 |
|
Víkend strávený v Paríži sa stáva jedným z najobľúbenejších zájazdov. Zájazd do Paríža je vyhľadávaný predovšetkým pre svoju nezameniteľnú architektúru, osobitnú krásu a nezabudnuteľný zážitok. Paríž je okrem centra dovolenky a odpočinku tiež centrom módy, umenia a kultúry. V Paríži nájdeme mnoho pamiatok z dôb keltských až po súčasnosť. Po rozsiahlych rekonštrukciách v 18. a 19. storočí zostalo z pôvodnej tváre historického Paríža iba málo. V roku 1991 bolo nábrežie Rieky Seiny od Louvru až k Eiffelovej veži zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Najznámejšie pamiatky Paríža: Eiffelova veža, Katedrála Notre-Dame, Louvre, Víťazný oblúk, Invalidovňa, Conciergerie a Sainte-Chapelle, Bazilika Sacré Coeur, ...
Eiffelova veža: (Oceľová veža) Slávna parížska dominanta postavená v rokoch 1887 až 1889. Meria 324 metrov a až do roku 1930 bola považovaná za najvyššiu budovu sveta. Jej konštruktér, Gustav Eiffel, ju navrhol pre Svetovú výstavu konanú v Paríži roku 1889. Stavba tu však mala stáť iba do roku 1909. Obyvatelia najskôr pristupovali ku stavbe kriticky, mnoho rokov bola terčom posmechu a ohovárania. Teraz je Eiffelova veža pýchou všetkých Parížanov – ročne ju navštívi viac ako 6,5 mil. ľudí z celého sveta. Stavba sa skladá z troch poschodí. Do poschodí Eiffelovej veže môžete využiť 3 lanovky a výťah alebo ísť aj pešo.
Eiffelova veža (fr. La Tour Eiffel [vyslov: latúrefel (nie ajfel)] ) je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. Je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi. Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 200 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champ de Mars (Marsovo pole), École Militaire a Invalidovňa. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro. Veža bola postavená v rokoch 1887 až 1889 Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Architektom nebol Gustave Eiffel ale Stephen Sauvestre, ktorý navrhol túto vežu na objednávku Švajčiara Maurice Koechlina. Ten spolu s Emilom Nouguierom vytvoril aj prvé náčrty. Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roku vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom. 3000 kovorobotníkov zložilo 18038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi nitov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na tedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že sa počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom. Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku Francúzska zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ho nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a laterálnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú železná dáma. Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, keď umožnila prvé medziatlantické rádiové spojenie, mohla aj naďalej ostať.
Katedrála Notre-Dame: Chrám sa začal stavať roku 1163 a stavba pokračovala v etapách až do roku 1345. Táto katedrála pamätá napr. Máriu Stuartovnu, Janu z Arku, Markétu z Valois alebo Napoleona Bonaparte. Mnoho z nás Notre-Dame pozná z románu Victora Huga „Chrám Matky Božej v Paríži“, o znetvorenom zvonárovi Quasimodovi s čistou dušou, ktorý miluje krásnu a temperamentnú cigánsku dievčinu Esmeraldu. Môžeme tvrdiť, že vďaka ohlasu Hugovho románu a romantického hnutia, bola Katedrála Notre-Dame znovu zrekonštruovaná. Rekonštrukcia prebehla v rokoch 1841 až 1864.
Louvre: Palácový komplex sa začal stavať na začiatku 13.stor. Slúžil chvíľu ako cisárska rezidencia, neskôr bol prestavaný na renesančné sídlo a na prelome 17.stor. bol Louvre opustený. Až cisár Napoleon začal rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá skončila až za vlády Napoleona III. Louvre sa preslávil predovšetkým svojimi zbierkami, ktoré delíme do 7 častí:
-
Egyptské starožitnosti
-
Stará Antická a Orientálna keramika
-
Grécke a Rímske starožitnosti
-
Maľby, kresby, medirytiny - XIII.-XIX. storočie - (najslávnejší obraz - Mona Lisa od Leonarda da Vinci)
-
Skulptúry stredoveku, renesancie a modernej doby
-
Malé umelecké predmety svetovej histórie
-
Námorníctvo a etnografia
Víťazný oblúk: Bol postavený v rokoch 1806 až 1836. Napoleon Bonaparte Víťazný oblúk postavil ako znak svojej moci a víťazstva v bitkách (napr. bitka pri Slavkove). Víťazný oblúk meria 51 metrov a je druhým najväčším víťazným oblúkom na svete.
Invalidovňa: je komplex budov, obsahujúci múzeá a pamätihodnosti. Stavba začala roku 1670 domom pre chorých vojakov a projekt sa potom rozšíril. Invalidovňa slúži ako hrob pre najvýznamnejších francúzskych vojvodov. Medzi najznámejších patrí Napoleon Bonaparte, ktorý bol 19 rokov po svojej smrti prevezený a pochovaný v krypte invalidovne.
Bazilika Sacré Coeur: Bola postavená v rokoch 1876 až 1912. Stojí na kopci „Montmartre” na severe Paríža. Bazilika Sacré Coeur je rímskokatolícky kostol a pre svoju jasnú bielu farbu - je jedným z najviditeľnejších monumentov Paríža.
Keby ste v Paríži mesiac, stále máte čo pozerať...
