Olymp 2917 m
Nad plážami Olympskej riviéry v Solúnskom zálive sa vypína impozantný mýtický Olymp. Najvyšším z jeho siedmich vápencových vrcholov a súčasne celého Grécka je Mytikas, vysoký 2917 m.
Olymp sa stal prvým gréckym národným parkom. Bol vyhlásený v roku 1938 na ploche 4000 ha a rozprestiera sa na východných a juhovýchodných svahoch masívu. Chránená je vzácna flóra a fauna, ktorá priťahuje pozornosť znalcov a odborníkov. Záujem UNESCO, ktoré vyhlásilo Olymp za prírodnú rezerváciu svetovej biosféry, je dôkazom, že Olymp patrí celému svetu.
Prvý novodobý dokumentovaný výstup na najvyšší bod masívu vrchol Mytikas - uskutočnili v r. 1913 Švajčiari D. Baund-Bovy a F. Boissonnas, sprevádzaní Grékom Ch. Kakalosom. Výstup na Mytikas nie je však technicky náročný. Iba v záverečnej časti výstupu je niekoľko takýchto úsekov, z nich niektoré i exponované, treba ich prechádzať s použitím rúk. Ak však niekomu takéto výstupy nevyhovujú, má možnosť vystúpiť na vrch Skolio, ktorý je iba o 6 m nižší a prístupný chodeckým terénom. Problémom, najmä pre individuálnych návštevníkov, obyčajne bez vybavenia mapou alebo sprievodcom, môže byť časová náročnosť.
Najvhodnejším obdobím na výstup je koniec mája a začiatok júna, a potom koniec augusta a september. V tomto období panuje príjemné počasie a zrážky sú iba ojedinelé vo forme večerných búrok. Keďže v prvom termíne môžu byť snehové polia na strmom svahu dosť nebezpečné, za najvýhodnejší považujem septembrový termín. I keď masív Olympu je vyšší od tatranských štítov iba o necelých 300 m, východiská naň ležia na úrovni mora a prevýšenie 2900 m je už naozaj úctyhodné. Východiskom k výstupu je najčastejšie mestečko Litochoro (nadmorská výška 300 m) vzdialené 5 km od pobrežia, kam sa možno dostať pravidelnou autobusovou dopravou. Zaujímavý a športovo hodnotnejší by bol výstup z Litochora, prípadne priamo od hladiny mora. To by však bol minimálne 2-denný výlet. Za jeden deň sa to sa však dá zvládnuť- iba ak sa na 15 km z Litochora použije dopravný prostriedok.
Keďže náš zájazd je autobusový a výstup na Olymp je v programe, vyštartujeme z kempu ešte za tmy o 6.00 hod. Krátku zástavku v Litochore využívame nákupom chrumkavého pečiva v pekárni na hlavnej ulici (otvorené už od 6.00 hod.). K útulni a parkovisku nad roklinou Priony je cesta prístupná i autobusom. Cesta je kvalitná asfaltová až na posledný úsek, na ktorom je úzka s nespevneným povrchom. Pri útulni Priony (1100 m) je výdatný, kvalitný a v letnom a v jesennom období posledný prameň pitnej vody (pešo z Litochora 3,5 hod.). Po načerpaní dostatočných zásob vody vyrážame teraz už pešo pred 8.00 hod. - smer Olymp. Výstupová trasa E4 je značená červeným pruhom, označenie E4 sa však vyskytuje iba sporadicky. Takže vystupujeme buď individuálne, alebo v menších skupinách, ktoré sa počas výstupu rôzne preskupujú.
Prechádzame po mostíku okolo vodopádu a ďalej pokračujeme strmým chodníkom po serpentínach. Nachádzame sa v druhom zo štyroch vegetačných pásiem, rozkladajúcim sa vo výške od 600 do 1700 m, v ktorom les tvoria opadavé listnaté stromy, najmä buky. S pribúdajúcou výškou pribúda ihličnanov s najviac zastúpenou čiernou borovicou, ktorá je charakteristická pre ďalšie vegetačné pásmo vo výške 1700 až 2200 m. Po 2 hodinách (o 9.45 hod.) prichádzame k chate Spilios Agapitos, označovanej na mapách ako chata (Refuge) A. Odtiaľto sú už nádherné výhľady najmä na skupinu najvyšších vrcholov Olympu, ku ktorým je to iba "kúsok", posledných 800 m prevýšenia. Prestávka, ktorú využívame na oddych i fotografovanie a filmovanie, prišla po prekonaní 1000 m prevýšenia veľmi vhod. Studnička pri chate vybudovaná v klasickom gréckom štýle je síce zaujímavá, ale v letnom období bez vody málo užitočná. Po výborných skúsenostiach s gréckou pohostinnosťou na prvý dojem prekvapivo pôsobí viacjazyčný nápis, vrátane češtiny, na chate v nasledovnom zmysle: Za poplatok 500 drachiem môžete navštíviť chatu, konzumovať vlastné potraviny alebo sa schovať pred dažďom. Ak však zoberieme do úvahy veľké počty okoloidúcich turistov, zásobovanie chaty na chrbtoch koní a vzdialenosť od parkoviska, možno nápis považovať za nie neopodstatnený.
O 10.00 hod. odchádzame okolo mohutných borovíc za chatou najprv západným, potom severným smerom k vrcholu Skala. Po krátkom výstupe opúšťame pásmo lesa s poslednými krásnymi borovicami, často vytvarovanými do zaujímavých tvarov. Prichádzame do posledného alpínskeho vegetačného pásma, ktoré sa rozkladá od 2200 m a vegetáciu tvoria machy a vzácne druhy rastlín, z ktorých 23 existuje iba na Olympe. Výhľady z chodníka sú už neobmedzené smerom k vrcholom i na more. Vľavo sa vypína jeden z nižších vrcholov, 2815 m vysoký Aj Andoninos. Vpravo v údolí pod najvyššími vrcholmi vystupujú borovice až do výšky 2400 m. O 11.45 hod. stojíme na jednom zo štyroch najvyšších vrcholov na Skale vysokej 2866 m. Po výstupe menej strmými východnými svahmi masívu je pohľad na západné divoké kolmé steny Olympu šokujúci. Tu je posledná možnosť sa rozhodnúť, či pokračovať vo výstupe technicky a časovo náročnejšou trasou na hlavný vrchol, alebo odbočiť vľavo a pohodlným chodníkom vystúpiť na vrchol Skolio vysoký 2911 m.
Počasie je stále ustálené, slnečné, iba s miernym prúdením vzduchu. Sme v časovom limite, preto sa väčšina účastníkov rozhoduje pre náročnejší, ale zaujímavejší hlavný vrchol Mytikas. Po prekonaní trocha exponovaného hrebeňa zostupujeme najprv do štrbiny medzi dvoma vrcholmi. Nasleduje ďalšia záverečná časť, ktorá vedie širokým žľabom, síce s miernym sklonom, ale s hladkými skalnými platňami. Tu majú niektorí vystupujúci menšie problémy, spôsobené slabšími orientačnými schopnosťami. Výstupová trasa je síce značená červenými pruhmi, nevedie však priamo k vrcholu, ale sa občas lomí, aby viedla po ľahšom teréne. To však podaktorí z nich nepostrehnú a pokračujú kolmo k vrcholu, čím sa dostanú do terénu s hladkou skalou posypanou drobnou suťou, kde je veľké riziko pošmyknutia. V hmle môžu nastať orientačné problémy, na mokrej skale je vápenec šmykľavý, preto v takýchto podmienkach asi je výhodnejšie vzdať sa najvyššieho vrcholu a vystúpiť chodeckým terénom na vrchol Skolio. Na podobne technicky značenej trase v Tatrách i Alpách sú niektoré úseky zaistené kovovými umelými pomôckami (reťaze, laná, stupy), na Olympe však nie sú vôbec žiadne. Asi sa predpokladá dodržovanie zásady: ak nie sú vhodné podmienky, na vrchol nevystupuj!
Okolo 12.45 hod. vystupujeme na hlavný vrchol vo výške 2917 m. Pokojne môžeme urobiť i povestný krok na najvyšší bod bez obáv, že rozhneváme Dia. Ten totiž sídli na divokom, iba horolezecky prístupnom susednom vrchole Stefani, vysokom 2909 m. Kruhový výhľad je vynikajúci. Spokojní, že sa nám výstupom podaril splniť jeden zo životných snov, fotografujeme, filmujeme a po krátkom oddychu a občerstvení začíname zostup rovnakou trasou.
Na východnom svahu možno obdivovať veže rôznej veľkosti a rozmanitých tvarov pripomínajúce sochy, ktoré vznikli eróziou vápencov. Zostup, ako obyčajne vždy, je zdĺhavý a nepríjemný, hlavne pri ňom sa ocení výhoda pevnej turistickej obuvi. O 17.45 hod. prichádzajú poslední účastníci na parkovisko k autobusu pri útulni Priony a krátko po 19.00 hod. unavení, ale šťastní, sa už kúpeme vo vlnách Egejského mora.
Celý výstup sa dal absolvovať v šortkách a tričku (najlepšie termo), pevná obuv je nevyhnutná. Pre prípad náhleho zhoršenia počasia treba mať so sebou niečo na vhodné oblečenie a pláštenku do dažďa. Popísaným spôsobom celá túra s prevýšením 1850 m sa dá absolvovať v čase 8 - 11 hodín. I najstarší, 70-ročný, ale aktívny turista, to zvládol za 10 hodín. Chcete sa otestovať, či by vám výstup nerobil problém a doma kopec s takým prevýšením po ruke nemáte? Naplánujte si a absolvujte v hociktorom pohorí Slovenska túru s celkovým prevýšením okolo 1500 m dĺžky 30-35 km. Ak to zvládnete bez problémov - skúste i Olymp.
Autor: Ing. Jozef Benda
