Outdoor

Menu:

  Anketa:

Nahrávam...

Naprieč Muránskou planinou

Muránsku planinu sme si ako cieľ nášho túlania vybrali z dvoch dôvodov. Po prvé, nikto z nás tam ešte nebol a po druhé, nie je to velmi navštevovaný a turistami prepchatý kút Slovenska.
Na začiatok trochu všeobecných údajov. Národný park Muránska planina sa nachádza na pomedzí Veporských a Stolických vrchov, zo severu je ohraničený údolím Hrona. Národný park bol vyhlásený v roku 1997. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa 1439 mnm.
Naša cesta začínala ako inak, o polnoci v Bratislave na Hlavnej železničnej stanici. Odtiaľ rýchlikom do Plešivca. Tu sme presedlali na motoráčik. Vystúpili sme v dedinke Ochtiná. Privítalo nás upršané a navyše dosť chladné ráno a kedže pohostinstvo žiadne a už vôbec nie pohostinstvo otvorené (pohostinstvo na malej dedine znamená obchod s rozličným tovarom), vydali sme sa smerom k nášmu prvému cieľu – Ochtínska aragonitová jaskyňa. Asi o pol ôsmej sme už raňajkovali pri vstupnej budove jaskyňe, ktorú sme pre svoj „socialisticko-futuristický“ vzhľad začali volať UFO. Po raňajkách sme si trochu pospali kým nám jaskyňu otvorili. Ochtínska aragonitová jaskyňa je veľmi pekná a hlavne je jej výzdoba úplne odlišná od iných jaskýň, ktoré som mal možnosť vidieť. A ešte má jednu zvláštnosť a to, že nemá prirodzený vstup, bola objavená pri kopaní banskej štoly.
Po prehliadke jaskyne a obede sme sa vydali na cestu cez nízky zalesnený chrbát smerom do Jelšavy. Nech sa na mňa Jelšavčania nehnevajú, ale je to jedno z  najškaredších miest aké som kedy videl. Dlho sme sa nezdržali. Prvým autobusom sme sa odviezli do dedinky Muráň, kde sa mal začať samotný prechod naprieč planinou. Kedže sa začalo zvečerievať, rýchlo sme si našli miesto na prenocovanie na pasienkoch nad dedinou v ústí Hrdzavej doliny. Našli sme polovnícky posed s ohniskom. Na večeru bolo pečené kuriatko.
Ďaľší deň ráno sme sa zbalili a vyrazili. Čakala nás asi najnamáhavejšia časť našej cesty – výstup červenomodrou značkou z Muráňa na Muránsky hrad, ktorý sa týči vysoko nad dedinou na skalnatom vrchole menom Cigánka. Prevýšenie zhruba 600 metrov, ťažké batohy, mali sme čo robiť, ale všetci sme vyšli a stálo to za to. Z hradu sú prekrásne výhľady na Slovenské Rudohorie a Nízke Tatry. Mimochodom Muránsky hrad /935 mnm/ je 3. najvyššie položený hrad na Slovensku.
Po krátkom občerstvení na chate pod hradom sme pokračovali modro značenou cestou smerom na Veľkú lúku. Tam bol cieľ našej dnešnej etapy. Kúsok vľavo od chodníka pri strmých zrázoch doliny sme si vybudovali náš provizorný prístrešok. Aj napriek tomu, že bol júl, večer a v noci bola dosť veľká zima, čo malo za následok zlikvidovanie všetkých zásob tvrdého alkoholu čo sme so sebou mali.
Na ďaľší deň sme sa napojili na červene značenú „Rudnú magistrálu“, ktorá nás viedla naprieč Muránskou planinou vcelku nezáživným zalesneným terénom. Po pár hodinách chôdze sme dorazili na lúku, kde bolo zopár chát, ale hlavne Chránený prírodný výtvor Ľadová jama na Muráni, čo bola asi 5 metrov hlboká puklina na dne ktorej bol kus ľadu.
Pokračujeme ďalej po „Rudnej magistrále“, z ľavej strany obchádzame taktiež zalesnený jeden z najvyšších vrcholov planiny, Kľak (1408 mnm). Na tomto mieste sú vľavo od chodníka veľmi pekné skalné výbežky z ktorých sú perfektné výhľady do Hrdzavej doliny, ktorá sa zarezáva hlboko do planiny od dediny Muráň až po strmé úpätia Kľaku.
Do konca dnešnej etapy nám zostáva už len zostúpiťdo malebného lúčneho sedla Nižná Kľaková. Tu sme objavili a následne aj obsadili malú drevenú turistickú útulňu, uvarili vynikajúci guláš a po troch dňoch nosenia naších gitár sme na nich konečne aj poriadne zahrali. No skrátka úplná pohoda, čo si viac môže vandrák priať. Vlastne toto bola posledná noc na planine, tak sme to trošku oslávili.
Ráno sme sa zbalili a vyrazili na posledný úsek našho putovania. Po žltej značke nás ešte cestou z Ni?nej Kľakovej čakal veľmi pekný skalný útvar – Skalná brána. Samozrejme sme vyliezli hore. Mali sme krásny výhľad na skalnaté vrcholy Veľká a Malá Stožka. Pomedzi ne je zarezaná dolinka riečky Dudlavka, kadiaľ viedla naša cesta. Ďalej sme pokračovali nekonečnou dolinou Hronec, po modrej značke a navyše po asfaltke asi 9 kilometrov, taká malá lahôdka na koniec, až na pohronie do Závadky nad Hronom.
Naše putovanie sme zakončili v krčme môjho kamaráta v Brezne.
Muránsku planinu ako cieľ pre tulákov, vandrákov a turistov môžem len a len doporučiť. Len treba mať na pamäti, že sa jedná o národný park a nie všetko je dovolené.

Hrdzavá dolina

Pred bránou Muránskeho hradu

Výhľad zo Skalnej brány

Muránska planina

Internetové stránky:

Vhodné mapy:

Autor: Marian Lučenič