Londín
Londýn (po anglicky London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. Londýn produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva a londýnske City je jedno z najväčších svetových obchodných centier. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo 4 najdôležitejších miest na svete. Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých budov, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších. Moderný Londýn tvoria dve starobylé mestá Londýn a Westminster, ktoré sa zmenili na súčasnú metropolu, v ktorej žije asi 7,5 milióna obyvateľov na ploche väčšej ako 480 km2.
Prvé zaznamenané meno mesta dnes známeho ako Londýn, bolo Londinium. Bola to vtedy osada, ktorú v roku 43 po Kristovi založili rímske légie cisára Claudia. Julius Caesar však prišiel do Británie už o 97 rokov skôr a prekročil rieku Temžu blízko neskoršieho Londýna. V tej dobe ale iba prišiel, videl a odišiel, nezanechajúc akékoľvek stopy osídlenia. Na začiatku 7. storočia prišla do Londýna kresťanská misia z Ríma. Bol založený prvý chrám Sv. Pavla – malý drevený kostolík – a mesto sa začalo obnovovať ako obchodný prístav. V roku 851 vtrhli do Londýna Vikingovia a zničili značnú časť mesta. V roku 886 sa kráľ Alfréd Veľký podľa legendy znovu zmocnil Londýna a vybudoval ho tak, že sa stal najväčším mestom kráľovstva a predstihol dokonca aj hlavné mesto Winchester. Rok 1066, najznámejší dátum anglických dejín, je rokom poslednej invázie a okupácie cudzími vojskami. Viliam I. Dobyvateľ si nárokoval anglickú korunu a vyslal cez Lamanšský prieliv svoju armádu a v bitke pri Hastingse porazil kráľa Haralda. Pozostatky normanských výšinných hradov v Anglicku podávajú svedectvo o vojenskej moci slúžiacej nájazdníkom k udržaniu vplyvu na dobytých územiach, aj keď Wales a Škótsko im odolávali niekoľko storočí. Normani zaviedli feudálny systém s aristokraciou, ktorá zaobchádzala s domorodými Anglosasmi ako s nevoľníkmi. Vládnúca trieda hovorila po francúzsky až do 13. storočia, keď sa reč zmiešala so starou angličtinou roľníkov. O vplyve stredovekej cirkvi svedčia katedrály, ktoré sú dnes ozdobou britských miest. Po niekoľkoročnej vysilujúcej občianskej vojne nastolili tudorovskí panovníci mier a posilnili národné sebavedomie. To sa prejavilo odtrhnutím od rímskej cirkvi (kvôli rozvodu Henricha VIII. a Katariny Aragónskej) a následným rušením kláštorov. Henrichova dcéra Mária I. Krvavá sa pokúsila zaviesť katolicizmus, avšak za vlády jej nevlastnej sestry Alžbety I. si protestantská cirkev upevnila postavenie. Začali sa vypravovať lode na zámorské objavné cesty, čo vyvolalo konflikty s ostatnými európskymi mocnosťami snažiacimi sa využiť Nový svet. Renesančné umenie a vzdelanosť sa šírili z kontinentálnej Európy do Británie, ktorá vtedy dala svetu dramatika Williama Shakespeara. Koniec vlády Alžbety I. signalizoval začiatok vnútorných nepokojov. Na trón zasadol Jakub I., ktorého viera, že králi panujú z vôle Božej, vyvolala roztržky s parlamentom. Za vlády syna Karola I. konflikt vyústil do občianskej vojny, ktorá skončila kráľovou popravou. V roku 1660 opäť získal trón Karol II. Po jeho smrti musel Jakub II. opustiť krajinu kvôli katolíckej viere. Protestantizmus opäť utvrdilo panovanie Viliama III. Oranžského a Márie II. Stuartovej, ktorí potlačili povstanie katolíckych jakobitov. V 18. storočí sa Británia, už zotavená z občianskej vojny, rozvinula v obchodnú a priemyselnú veľmoc. Londýn sa stal centrom bankovníctva a posilovala sa trieda kupcov a inteligencie. Stále trvajúca námorná prevaha položila základy britského impéria a parné stroje, prieplavy a železnica približovali začiatok priemyselnej revolúcie. Rastúca sebadôvera sa odrazila na honosných stavbách a elegantnej móde. Avšak v dôsledku preľudnenia miest sa podmienky najchudobnejších vrstiev obyvateľstva čím ďalej viac zhoršovali. Keď sa v roku 1837 stala princezná Viktória kráľovnou, mala iba 18 rokov. Británia zápasila s premenou poľnohospodárskej krajiny na najmocnejší priemyselný štát na svete. Rozvoj impéria posiloval sebadôveru národa a otváral britským výrobkom zahraničné trhy. Zrýchľujúci sa rast miest priniesol zdravotné ťažkosti a problémy s bývaním. Začalo sa formovať silné robotnícke hnutie. Avšak v roku 1901, na sklonku dlhého panovania obľúbenej Viktórie, sa podmienky už začali zlepšovať, lebo viac ľudí dostalo volebné právo a do praxe bol uvedený všeobecný vzdelávací systém. V roku 1901 skončila vláda kráľovnej Viktórie, britská spoločnosť odhodila mnohé zábrany 19. storočia a nastúpila éra radosti a vzrušenia. Tú však prerušila prvá svetová vojna. Následné ekonomické problémy vyvrcholili veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch a priniesli biedu miliónom obyvateľov. Pravdepodobne najväčšia premena Londýna v posledných 100 rokoch bola spôsobená nemeckou Luftwaffe, ktorá bombardovala Londýn počas 2. svetovej vojny. Pri bombardovaní bolo zabitých viac ako 30 000 obyvateľov Londýna a zničených mnoho budov. Následná zástavba na vybombardovaných miestach v 50., 60. a 70. rokoch bola veľmi rozmanitá a viedla k výstavbe domov, ktorých novodobá architektúra sa často nehodí k štýlu pôvodných budov. Londýn bol tiež častým cieľom útokov IRA, čím chcela táto organizácia prinútiť britskú vládu k vyjednávaniu so stranou Sinn Féin o osamostatnení Severného Írska. Tieto útoky skončili v roku 1997, keď IRA oficiálne zložila zbrane. 7. júla 2005 zaútočili islamskí teroristi na tri stanice podzemnej dráhy a jeden autobus, pričom bolo zabitých 33 ľudí. Tento útok prišiel za menej ako 24 hodín od chvíle, keď bol Londýn vyhlásený ako hostiteľ Olympijských hier v roku 2012. Ďalší útok bol uskutočnený 21. júla 2005, našťastie sa však zaobišiel bez vážnych následkov.
Dnešný Veľký Londýn zahrňuje City a 32 správnych obvodov, vrátane Mesta Westminster. Centrum spoločenského diania Londýna je Westminster, kde sídli väčšina obchodov a zábavných centier. V meste sídlia tiež vedenia najväčších britských priemyselných podnikov (okrem finančného sektoru) a vláda Spojeného kráľovstva. Londýnske City (v Londýne sa tiež môžeme stretnúť s názvom „Square mile“ - štvorcová míľa) je najväčšie bankové centrum na svete a hlavné obchodné centrum Európy. Vedenia viac ako 100 z 500 najväčších podnikov Európy sídlia práve v Londýne. Londýnsky devízový trh je najväčší na svete, s denným obratom prevyšujúcim 500 miliárd dolárov, čo je viac, ako keby sa spojili devízové trhy New Yorku a Tokia dohromady. Aj keď sú ulice City cez týždeň veľmi rušné, počas víkendu sú takmer ľudoprázdne, keďže tu nie sú takmer žiadni stáli obyvatelia. Londýn patrí k najviac navštevovaným mestám na svete. Turistické atrakcie sa nachádzajú najmä v centrálnom Londýne. Patrí medzi nich historické City; West End a jeho známe kiná, bary, kluby, obchody a reštaurácie; Westminster s Westminsterským opátstvom, Buckinghamský palác, Clarence House atď. Ďalej je to Vedecké múzeum, Prírodovedné múzeum, Britské múzeum, Národná galéria, galérie Tate Britain a Tate Modern, mosty London Bridge, Tower Bridge, hvezdáreň v Greenwichi a ďalšie zaujímavosti, ktorých počet sa zdá byť takmer nekonečný.
S pamiatok ktoré stoja za to ich vidiet vyberáme:
WESTMINSTERSKÝ PALÁC
Westminsterský palác (angl.: The Palace of Westminster), označovaný aj ako Houses of Parliament, je sídlom parlamentu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska – sídli tu Snemovňa lordov (angl.: House of Lords) a Dolná snemovňa (angl.: House of Commons). Palác sa nachádza na brehu rieky Temže, v obvode City of Westminster, v blízkosti vládnych budov na ulici Whitehall.
TOWER BRIDGE
Tower Bridge je zdvihací most v Londýne nad riekou Temžou. Vedľa neho stojí pevnosť Tower, podľa ktorej dostal most meno. Často sa nesprávne označuje ako Londýnsky most (London Bridge), čo je ale v skutočnosti hneď ďalší most proti prúdu rieky.
BUCKINGHAMSKÝ PALÁC
Buckinghamský palác je oficiálnym londýnskym sídlom britského panovníka a najväčšou kráľovskou pracovňou na svete. Okrem toho, že je londýnskou rezidenciou kráľovnej Alžbety II., je aj miestom konania akcií štátneho významu, akcií usporiadaných kráľovským dvorom, miestom oficiálnych uvítaní hláv štátov a veľkou turistickou atrakciou. Je tiež miestom, kde sa Briti zhromažďujú a období národných osláv a kríz.
BIG BEN
Hodinová veža Westminsterského paláca, nazývaná podľa jedného z jej zvonov Big Ben, sa týči na severo-východnom konci paláca, v ktorom zasáda britský parlament, je jednou z najznámejších londýnskych pamätihodností.
a veľa dalších pamiatok...
