Jordánsko
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe.
História: Od 9. storočia pred nl bolo Jordánsko ovládané Asýrčanmi, Peržanmi a Babylončanmi. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Araby, čo viedlo ku križiackym výpravam. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bolo zatiahnuté do arabsko - izraelskej vojny, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael. Na konci 80. rokov v iracko - iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn vzdáva Západného brehu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovajú neutralitu, následkom čoho sa zlepšia vzťahy s Izraelom a podpíšu mierovú dohodu. Na Západnom brehu vzniká obmedzená autonómia.
Podnebie a geografia: Na pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, kedže až 95% územia tvorí púšť a polopúšť.Zrážková činnosť je veľmi malá. Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce.Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1754 m. n. m. Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Agaba - prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.
Hospodárstvo Aj keď v roku 1967 prišli o časť poľnohospodárskej pôdy pestujú tabak a južné ovocie. Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.