Hrebeňovka Nízkych Tatier
Telgárt – Donovaly: Červená alebo
Telgárt – Korytnica: Červená (na konci kúsok Modrej)
- Trvanie – 5 dní
- Dĺžka trasy – 90 km
- Stúpanie – 43 km
- Klesanie – 47 km
- Celkové prevýšenie – 10 500 výškových metrov
Túto túru dokáže zvládnuť aj menej zdatný horobijec. Bola to moja prvá prejdená hrebeňovka, na ktorú som sa odhodlal s ďalšími troma kamarátmi. Niektorí už mali niečo zlezené, avšak nič takéhoto romeru. Trasu sme si rozvrhli na päť dní (podmienky nám však dovolili ju prejsť za 4), keďže takto išlo o približne rovnaké denné pochody avšak s troška odlišnými náročnosťami.
Deň 1: Telgárt – útulňa Andrejcová
Zčínali sma na úpätí Kráľovej hole v dedinke zvanej Telgárt. Je možné, že priamo v dedinke po niekoľkých metroch zídete z trasy, keďže značenie ešte nie je na dostatočnej úrovni. Jednoduchá pomôcka je ísť v dedine stále rovno a až za ňou odbočiť do hory. Nastupuje strmý výstup na Kráľovu hoľu. Pre tých, ktorí je zliezajú po prvý krát môže byť toto najťažší a veľmi odrádzajúci úsek. Ale garantujem Vám, že to skutočne stojí za to. Priamo na vrchu vie byť počasie veľmi nepríjemné, avšak úkryt ponúka vysielač, ktorý sa tu nachádza. Cesta pokračuje cez Strednú Hoľu na dvojvrchol Orlové. Pochod pokračuje cez horu Bartková a potom nasleduje klesanie cez kosodrevinu. Počas nášho pochodu bolo počasie stale pekné, takže sme nemali problém s mokrou kosodrevinou, ale tá vie byť po daždi veľmi neprijemná a môže Vás skutočne premočiť do nitky. Potom na Vás príde celkom prudké klesanie cez les do Ždiarskeho sedla, kde môžte vidieť celkom pekný pohľad na lesy Nízkych Tatier. Počas našej návštevy bola samotná lúka celá v žltej farbe, takže išlo o skutočne unikátny pohľad hier farieb. Keď si k tomu primyslíte senník, ktorý sa tu nachádza, ide o skutočnú prírodnú idylu. V tomto senníku je možné aj núdzovo prespať, ak by Vás zasiahol nečas, či iné problémy. Zo sedla už len výstup na menší kopec a po jeho chrbte nájsť značku, ktorá Vás navedie na útulňu Andrejcová. Tá je na pravej strane Vašej cesty. My sme mali trošku problém ju nájsť, ale nachádza sa len takmer hneď vedľa trasy, nie však priamo na hrebeni. Útulňa je rekonštruovaná a dá sa pri nej vytvoriť aj vatra, takže s jedlom či prespaním nie je problém. Počas chladných nocí však nie je až tak dôkladne chladuvzdorná, takže cez škáry vchádza do vnútra zima.
Ďeň 2: Andrejcová – útulňa Ramža
O tejto časti trasy viem pvoedať len veľmi málo z osobných skúseností, keďže polom, ktorý sa najväčšmi prejavil v tejto časti spôsobil nepriechodnosť trasy až po Čertovicu. Naša trasa tak viedla smerom dolu do najbližšej dediny Pohorelá a odtiaľ autobusom až do Čertovice. Avšak nezaobišlo sa to bez preliezania polomu. Priznávam, že to bol naozaj smutný pohľad. !!! Podľa najnovších informácií je už celá hrebeňovká po kalamite Nízkych Tatier priechodná po vychodených chodníkoch !!! Tí, ktorí mali to šťastie absolvovať túto trasu o nej povedali asi toto: (zdroj: www.adwantage.sk) Z Andrejcovej vyrazíte cez lúky na Heľpiansky vrch, ďalej potom miernym klesaním do sedla Priehybka. Tu sa asi 5 minút smerom na juh po modrej značke nachádza prameň vody. Pokračuje ďalej strmý výstup po chodníku, kde sa dosť šmýka, až na Veľkú Vápenicu. Je to pomerne placatý kosodrevinový vrch, posiaty rôznymi srandovnými skalami. Nasleduje brutálny zostup do sedla Priehyba. Tu navrhujeme doplniť zásoby energie a vydať sa opäť na strmý výstup po rozbitom chodníku smerom na Kolesárovú. Po výstupe prichádza dlhší pohodový rovný úsek, ktorý je však dosť rozmočený. Po daždi je to dosť dobrá sranda - skôr to vyzerá akoby ste prechádzali cez stred močiara. Cesta vedie na Kolesárovú a ďalej prichádzajú nie veľmi príjemné úseky s hustou kosodrevinou. Obtiažny kosodrevinový chodník pokračuje cez Oravcovú, ďalej sa lúkami a kosodrevinou dostanete na placatý kosodrevinový vrchol Zadná hoľa. Potom cesta pokračuje popod vrchol Homôľka, potom nasleduje klesanie na Havraniu poľanu a cez lúky sa dostanete do lesa. Chodník vedie lesom, až kým sa dostanete na jedno inkriminovanú čistinku s vozovou (šotolinovou) cestou. Na tejto čistinke odbáča značka doprava do lesa, nechoďte ďalej po ceste! Chodník vedie ďalej lesom až na miesto, ktoré je označené tabuľkou "Poľana Ramža". Nepriehladnite túto tabuľku, pretože pri nej treba odbočiť doprava do lesa po cestičke, ktorá asi po 50 metroch ústi na čistinku s útulňou Ramža.
Deň 3: Ramža - Chata M. R. Štefánika
Ako som už spomenul, nám sa podarilo ísť až od Čertovice, takže trasa po Čertovicu je od tých, ktorí to absolvovali, popísaná takto: (zdroj: www.adwantage.sk ) Ráno vyrazíte z Ramže sympatickým lesíkom na Bacúšske sedlo. Zhruba po polhodine dorazíte do Bacúšskeho sedla. Cesta stále pokračuje lesom cez bývalú lesnú škôlku - tu bude potrebné prekonať štyri ploty tejto škôlky. Prvý plot je už zničený, takže ho len prekročíte, cez druhý treba preliezť po schodíkoch, ktoré tu na vása čakajú; ďalšie dva ploty sa dajú tiež prekročiť. Pokračujete ďalej lesom, po traverze Čertovej svadby, až do sedla za Lenivou. Odtiaľ vedie zpevnená cesta dole až na Čertovicu (významné horské sedlo a lyžiarske stredisko; cesta spájajúca juh a sever Nízkych Tatier). Tu sa dajú oficiálne v priestore za motorestom postaviť stany. Tak a tu začína aj naša trasa z tretieho dňa. Výstup z Čertovice až po Chatu M.R.Štefánika je pomerne náročný, avšak ponúka skutočne úžasné výhľady a množstvo čučoriedok, ktorými sa môžte nasýtiť. Najprv Vás čakaá vrch Lajštroch, a ako bolo spomenuté tento výstup je pomerne zložitý a náročný. Za ním Vás očakáva Kumštovo sedlo, od ktorého je už vidieť aj Ďumbier. Za Pánskou hoľou je príjemný chodník po masíve Králičky až ku chate M.R.Štefánika. Túto časť trasy si naozaj vychutnáte, keďže ponúka nesmierne množstvo výhľadov. Z chaty M.R.Š. Za dobrého počasia dovidíte až na vysielač na Kráľovej holi a pochopíte, čo ste stihli za tie tri dni absolvovať. Ak Vám ostane čas (nám ho ostalo dosť, keďže sme mali trasu skrátenú), môžte si urobiť výstup na Ďumbier. Trasa je pekne označená a výhľadov sa už ani nedá nabažiť. V čase keď nie je snehová pokrývka nie je možné ísť priamo z chaty až hore, ale musíte to obísť cez Krupovo sedlo. Avšak nie je to na škodu.
Deň 4: Chata M.R.Štefánika – útulňa Ďurková
Vyrážame z chaty smerom na Krupovo sedlo. Ak ste nestihli vyliezť na Ďumbier, tak teraz máte jedinečnú príležitosť. Vrátite sa späť do sedla a pokračujete na Chopok. Chodník je pokrytý kamennými doskami, takže náročnosť je takmer nulová. Ide o skutočne jednoduchý pochod. Keď dorazíte na Chopok. Je tu strašné množstvo turistov, ale to bude o chvíľu za Vami. Odporúčam dať si čaj s rumom v chate, ktorá sa tu nachádza. Na Chopku sa nachádza plaketa, ktorá ukazuje vzdialenosti do svetových miest a štítov (podobne ako pod Michalskou bránou v Bratislave). Vydlaždený chodník Vás zavedie až na Dereše. Cestou sme našli veľmi zaujímavý úkaz, ktorý tu postupne zanechali turisti – ide o pyramídky z kameňa. Avšak bolo ich veľké množstvo, až to pripomínalo starodaávne pohrebisko. Samozrejme celou cestou máte nesmierne množstvo výhľadov – Vysoké Tatry a Liprotvská Mara na strane pravej, Muránska planina na strane ľavej. Z Derešov sa dostanete do sedla Poľany a odtiaľ na Poľanu samotnú. Z Poľany sa dostanete na Krížske sedlo a z neho Vás čaká ďalší strmý šliapak na Kotliská. Niekde v tejto časti sa nám dokonca podarilo vidieť kamzíky, ale vraj je to celkom časté ich tu nájsť. Ďalším bodom cesty je Chabenec. Z neho už len chviľka do sedla Ďurková, kde sa nachádza aj útulňa, ktorú je vidno zo sedla – chata sa nachádza naľavo od smeru Vašej trasy nižšie v doline. My sme si tu museli rozložiť stany, keďže útlulňa bola plná, chatár podnapitý a žiadal od nás nejaké peniaze za prenocovanie v chate.
Deň 5: Ďurková – Donovaly (Korytnica)
Posledný deň pochodu cez horstvo Nízkych Tatier. Vyrazíte z útulne na sedlo a pokračujete vľavo po hrebeni. Ide o celkom jednoduchý pochod. Vystúpite na Ďurkovú. Odtiaľ šliapete ďalej na Zámostskú hoľu a od nej na Latiborskú hoľu – celkom pekná trávnatá plocha. Nastáva klesanie a postupne sa znova šplháte hore cez sedlo pod Skalkou až hore na Skalku a potom ešte vyššie na Košarisko. Akoby toho lezenia nebolo dosť, lezieme ďalej na Veľkú Chochuľu. Nie nadarmo sa tejto časti hovorí, že je najťažšia. Čakajú tu na Vás jedny z posledných výhľadov, takže si to užite. Cesta začína klesať na Malú Chochuľu a z nej už Vás čaká len neskutočne nepríjemný zostup dole. Tento úsek je nebezpečný hlavne keď Vás chytí dážď ako aj nás na tomto poslednom úseku. Cez Prašivú sa dostanete až na Hiadeľské sedlo. V prípade nepríjemného počasia sa tu blízko po modrej trase nachádza chatka, kde sa dá pod strieškou ukryť. Na Hiadeľskom sedle máte dve možnosti ako pokračovať – ísť modrou trasou do Korytnice alebo pokračovať červenou trasou cez Kozí chrbát až na Donovaly. Prvá možnosť je tá, ktorú sme absolvovali my, keďže nás dážď odradil od šliapania na Kozí Chrbát a tak nás čakala už len cesta dolu do Korytnice. Tá je skutočne jednoduchá, ľahká a oddychová po celom tom náročnom chodení. Druhá možnosť, ktorá Vám zaručí ukončiť trasu Hrdinov SNP v Nízkych Tatrách, je pokračovať cez Kozí Chrbát. Odtiaľ prídete na sedlo Handliarka a hore na Handliarku – prevýšenie tu už nie je veľké. Z Handliarky Vás čaká ešte Kečka. Z Kečky vedie dolu chodník, ktorý sa neskor zmení na asfaltku, takže sa dostanete do vysnených Donovalov.
!!! A môžte si gratulovať, práve ste prešli hrebeňovku Nízkych Tatier !!!
Autor: Tomaš Balog