Menu:

• Home
• 100% Adrenalín
• Cestovateľ
• Hory
• Outdoor
• Otestované
• Recepty
• Víkend
• Zdravie
• - Bežecky team Navrchol.sk -

Nepremeškaj šancu finančne podporiť projekt Navrchol.sk

Fakty o Mount Evereste

Vrch a jeho história
Mount Everest je najvyšší vrch sveta, vysoký 8, 848 metrov nad morom.
Základný tábor na Evereste je vo výške 5,365 metrov. Len na dosiahnutie úpätia je potrebných viac ako 7 celonočných zastávok.
Priemerná teplota na vrchole je okolo -36 stupňov Celzia a môže klesnúť až na -60.
Je situovaný na hranici medzi Nepálom a Čínou, je súčasťou Himalájí. Tibeťania ho volajú Chomolungma, čo v preklade znamená „Matka sveta“.
V roku 1924, boli George Mallory a Sandy Irvine naposledy videní tesne pred vrcholom. Či ho dosiahli alebo nie zostane už navždy jednou zo záhad Mount Everestu.
Podľa záznamov bol Mount Everest po prvýkrát zdolaný v roku 1953 Edmundom Hillarym z Nového Zélandu a nepálskym šerpom Tensingom Norgayom.
Najstarší človek, ktorý zdolal Everest bol 70-ročný Yuichiro Miura z Japonska.
Najmladším bolo 15-ročné šerpské dievča, Mingkipa.
Na Mount Everest vystúpilo šesť slovákov, z toho ani jedna nebola žena.
Najstarším slovákom, ktorý vystúpil na Mount Everest bol Jozef Psotka, v tom čase mal 50 rokov.
Najmladším slovákom, ktorý vystúpil na Mount Everest bol Zoltán Demján, v tom čase mal 29 rokov.
Mount Everest každoročne narastie približne o 0,5 cm, čo znamená, že v súčasnosti je asi o 25 cm vyšší než bol v roku 1953, keď bol oficiálne po prvýkrát zdolaný.

Riziká
Od čias, keď sa začali robiť záznamy (dvadsiate roky 20.storočia), zomrelo počas výstupu na Mount Everest 203 ľudí. Jedenásť z týchto nešťastí sa stalo v roku 2006. Väčšina mŕtvych tiel je stále tam, hlavne kvôli tomu, že ich prenos by bol nesmierne nebezpečný a takmer nemožný.
Nebezpečenstvo, ktoré môže na Evereste horolezcov zastihnúť, zahŕňa: lavíny, štrbiny, padajúce skaly a kusy ľadu, zúrivý vietor dosahujúci rýchlosť 200 km za hodinu, náhle búrky, teploty okolo -40 stupňov Celzia, strata hmotnosti, dehydratácia a nedostatok kyslíka.

Fakty a veda
80 percent smrteľných nehôd sa stáva počas zostupu, aj napriek tomu, že je fyzicky menej náročný. Najsmrteľnejšia sezóna bola v roku 1996, keď tu zahynulo 15 ľudí. 10.máj 1996 bol najsmrteľnejší deň v histórii Everestu, keď 8 ľudí zomrelo tesne pred vrcholom kvôli búrke, ktorá ich zastihla.
Vysoká nadmorská výška: Útok na telo
Na vrchole Mount Everestu je vzduch taký riedky, že tu nehorí petrolej a helikoptéry tu nedokážu lietať. Blízko vrcholu je krutá solárna radiácia. Horolezcom, ktorí dýchajú cez otvorené ústa, môže zhorieť ústne podnebie. Veľmi bežná je tu aj dehydratácia a bolesť hlavy.

Vo výške okolo 5,180 metrov,  telo doslova požiera samé seba kvôli energii.

• Tvár počas noci opuchne, hlavne v oblasti očí
• Kašeľ môže byť taký silný, že popraskajú rebrá
• Praskliny sa objavujú aj v prstoch a jazyku
• Môžu nastať problémy so spánkom
• Objavuje sa strata hmotnosti

Vo vysokej nadmorskej výške reaguje telo na nedostatok kyslíka tvorbou väčšieho množstva červených krviniek. Výsledkom toho je, že horolezci absorbujú na jedno nadýchnutie viac kyslíka, ale keďže je ich krv redšia, majú dvojnásobne väčšie riziko srdcového infarktu, mŕtvice  alebo opuchu mozgu. Opuch mozgu spôsobuje dezorientáciu, občasnú nepríčetnosť či dokonca smrť.
Vo výške zhruba 7,925 metrov (takzvaná „zóna smrti“), má vzduch len 30% z množstva kyslíka, ktorý má na úrovni mora, čo zvyšuje šance na akútnu horskú chorobu, bolesť hlavy, stratu zraku, omrzliny, hypotermiu, pľúcny alebo mozgový opuch, nepravidelný rytmus dýchania, srdcový infarkt a halucinácie. Nazýva sa to „zónou smrti“ pretože aklimatizácia je tu v podstate nemožná. Je tu tak málo kyslíka a stres je taký veľký, že telo kvôli energii začina požierať samé seba.

Horolezci nachádzajúci sa na hranici vrcholu Mount Everestu sa počas jedného kroku pätnásťkrát nadýchnu.

Počas výstupu, môžu horolezci spáliť okolo 12 000 – 15 000 kalórií, čo je desaťkrát viac ako telo spáli počas normálneho dňa.