Brazília
Brazílska federatívna republika je najväčší a najľudnatejší štát v Južnej Amerike. Na severe susedí s Francúzskou Guyanou, Surinamom, Guyanou, Venezuelou a Kolumbiou; na západe s Peru, Bolíviou a Paraguajom; na juhu s Argentínou a Uruguayom. Na území Brazílie sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete - Amazonský prales. Brazília bola v minulosti najväčšou kolóniou Portugalska a portugalčina je v Brazílii úradným jazykom. Metropolou Brazílie je mesto Brazília, plánovane vybudovaná v rokoch 1956 - 1960 v brazílskom vnútrozemí. Najväčším mestom je Sao Paulo s 10 miliónmi obyvateľov.
V roku 1500 zakotvil na brazílskom pobreží portugalský admirál Pedro Álvares Cabral a od roku 1532 sa začala portugalská kolonizácia. Za napoleonských vojen v roku 1807 utiekol do Brazílie portugalsky dvor s kráľom Jánom VI., ktorý v Brazílií vládol 13 rokov. V roku 1815 bola zrušená kolónia a vyhlásené Spojené kráľovstvo Portugalska, Brazílie a Algárve. Nezávislým cisárstvom sa stala Brazília 7. septembra 1822 a 15. novembra 1889 bola monarchia zvrhnutá a vyhlásená federatívna republika. Po vzore USA bola v roku 1891 prijatá ústava a vyhlásené Spojené štáty brazílske.
Brazília je najvýznamnejším štátom na celom kontinente. Brazília sa sústreďuje hlavne na priemysel a poľnohospodárstvo a okrem toho ma aj veľké nerastné bohatstvo. Z viacerých ložisk nerastných surovín sa najviac ťaží železná ruda, mangán, bauxit, nikel, chróm, volfrám, cín, uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, niób, zirkón, diamanty, drahokamy, meď, zinok, fosfáty, azbest, tuha, magnezit, soľ a kaolín.
Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvie patrí strojárstvo (výroba osobných a nákladných automobilov), hutníctvo (výroba surového železa, ocele, farebných kovov), petrochémia (rafinérie ropy), chémia (výroba hnojív, kyselín a plastických hmôt), potravinársky, textilný, gumárenský, obuvnícky, papierenský a drevársky priemysel. Na výrobe elektrickej energie sa vo väčšej miere podieľajú vodné elektrárne (92% výroby elektriny). Najväčšie vodné elektrárne sú Itaipú, Tucuruí, Ilha Solteiram, Jupiá, Furnas a Paulo Afonso. Tie využívajú veľký potenciál riek.
Okolo 57% územia Brazílie sú lesy, lúky a pastviny (22%) orná pôda (viac než 7%). Poľnohospodárska produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne veľkovýrobné plantážnictvo. Najdôležitejšími pestovanými plodinami sú káva, sisal, pomaranče, cukrová trstina, pšenica, ryža, obilie, zemiaky, bavlna, palmové jadrá, kokosové orechy, zelenina, hrozno, ananásy, citróny, mango, papája a tabak. Živočíšna výroba je zameraná na chov hovädzieho dobytku, prasiat, oviec, koní, kôz a hydiny. Významný pre Brazíliu je rybolov.
Územie Brazílie tvoria tri veľké geomorfologické celky. Na severe je Guyanská vysočina, kde sa nachádza najvyššia hora Brazílie a to Pico de Neblina, ktorá meria 3014 metrov. Na západe, juhu a v strede Brazílie je Amazonská nížina a na východe a juhovýchode rozsiahla Brazílska vysočina.
Najväčšou riekou Brazílie a aj celého sveta je Amazon s dĺžkou 7062 kilometrov. Údaje o šírke koryta dokazujú, ako veľtok na území Brazílie posilňuje. V Peru na Iquitose je široká 4km, pred Manausom je 10km a po sútoku s Rio Negrom je už 20km a pred ostrovom Marajó je 80km. Najväčšie prítoky zľava sú rieky Putumayo, Jarupá a Rio Negro, sprava Juruá, Purus, Madeira, Tapajós a Xingu a na juhu ostrova Marajó ústi rieka Tocantins s prítokom Araguaia. Juh Brazílie odvodňuje veľtok Paraná s najväčším prítokom Paraguaj. V celej oblasti je veľké množstvo vodopádov, a z nich najznámejšie sú vodopády Iguazú a priehrada Represa Itaipú. Veľká priehradná nádrž Represa Sobradinho je na rieke Sao Francisco, ktorá ústi na severovýchode do Atlantického oceánu. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové jazerá Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim.
Väčšina územia je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými teplotami a značnými zrážkami, tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria výparmi. V Brazílií trvá zima od Júna do Augusta, na juhu s teplotami medzi 13 - 18 °C. Leto je tam od decembra do februára, kedy sa teploty v Rio de Janeiro dostávajú často k 40 °C a neklesá pod 30 °C. Od Bahie po Maranho sú teploty po celý rok okolo 28 °C a je tam nízka vlhkosť ako v Rio de Janeiro. Priemerná teplota v Amazonií je 27 °C s vysokou vlhkosťou.
