Bahamy
Korunnej kolónii Bahamám udelila Veľká Británia nezávislosť 10. júla 1973. Hlavou štátu však zostáva britská kráľovná Alžbeta II. , ktorú na ostrovoch (30 väčších, 660 menších a okolo 2400 drobných ostrovčekov) zastupuje generálny guvernér. Ústava z roku 1973 je založená na uznesení o samospráve z roku 1964, parlament sa skladá zo snemovne poslancov a senátu, ministerským predsedom sa stáva vodca väčšinovej strany. Krajina je členom Britského spoločenstva. Jeden z ostrovov - San Salvador - objavil 12. októbra 1492 Kryštof Kolumbus. Roku 1671 si skupina britských osadníkov, žijúcich na Bahamách, zvolila prvého guvernéra. Roku 1718 však pristál pri ostrove guvernér menovaný anglickým kráľom a od tej doby boli Bahamy britskou kolóniou. Na tom nič nezmenila ani invázia Američanov (1776) či Španielov (1782 až 1783).
Po skončení americkej vojny za nezávislosť sa na Bahamy prisťahovalo mnoho Britov. Roku 1834 boli černošskí otroci prepustení na slobodu. Od roku 1841 sa v krajine volí zákonodarný orgán, od roku 1964 má ústavu zaručujúcu rozšírenú autonómiu a roku 1973 je Bahamám pridelená úplná nezávislosť.
V čele vlády je od roku 1992 prvý nebelošský ministerský predseda Hubert Ingraham. Väčšina z 250 000 obyvateľov žije na ostrovoch Grand Bahama a New Providence, na ktorom leží aj hlavné mesto Nassau. Krajina žije z cestovného ruchu a z výhodných daňových zákonov, ktoré z nej činia jedno z finančných centier sveta.
