Atény
 |
|
tény sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika. Kozmopolitné moderné mesto je veľmi známe ako mestský štát a dôležité kultúrne a vzdelávacie centrum staroveku. Je pomenované po svojej patrónke bohyni Aténa. Atény boli grécke mesto, ktoré ležalo na západe polostrova. Atény a Sparta, dva najmocnejšie mestské štáty vo vtedajšom Grécku, viedli často boje o hegemóniu nad zvyšnou časťou gréckych mestských štátov. Atény tradične silná námorná veľmoc s rozvinutým námorným obchodom a prevažne poľnohospodárska a vnútrozemská Sparta, ale so značnou pozemnou silou, zvádzali boje dve storočia. Námorné stretnutia končili spravidla víťazstvom Atén, pozemné častejšie zviedla víťazne Sparta. Boj o hegemóniu nakoniec vyhrala Sparta. V čase starovekého Grécka mesto nazývali Athénai (množné číslo pre Aténa). V 19. storočí bol tento názov formálne prijatý za názov mesta. Od oficiálneho upustenia od kathareuskej gréčtiny v 70. rokoch 20. storočia, sa zaužívaná forma Athina stala oficiálnym názvom mesta.
Atény vznikli spojením niekoľkých malých obcí v Atike v juhovýchodnej časti stredného Grécka. Atika sa rozdeľuje na tri časti: Diakria (vysočina, na severe Atiky), Paralia (prímorie), Pedion (stred Atiky s Aténami). Najúrodnejšou časťou je Pedion, inak má polostrov málo úrodnej pôdy. Jeho nerastné bohatstvo zahŕňa striebro, mramor a hrnčiarsku hlinu. Za zakladateľa aténskeho štátu sa pokladá Théseus, ktorý vydal prvé zákony a uskutočnil rozdelenie obyvateľstva do spoločenských skupín. Po rozklade rodového zriadenia sa tu vystriedalo niekoľko foriem vládnutia (aristokracia, tyrania). Práve v Aténach bolo v 6. storočí pred Kr. zavedené, vďaka Solónovej ústave, nové štátne zriadenie - demokracia.
Najznámejšie pamiatky Atén: Akropolis, Olympion, Hadriánov oblúk, Dionýzovo divadlo, Aténská agora, Hefaistov chrám, Veža vetrov, Mitropoli
Olympijský štadión: Pred viac ako sto rokmi, keď sa Atény stali dejiskom prvých obnovených olympijských hier, boli hlavným mestom oslobodeného gréckeho štátu 60 rokov (keď sa ním stali v roku 1833, žilo v nich 10 000 ľudí) a mali asi 200 000 obyvateľov, najvyššie budovy siahali do výšky druhého - tretieho poschodia a boli obklopené veľkými záhradami. Boli postavené doslova na “zelenej lúke” podľa plánov v intenciách nemeckej neoklasicistickej školy pre “ideálne nové mesto”, počítali však pritom s oveľa menšou (asi pätinovou) populáciou. Vtedy bol hlavným a pre účely hier vybudovaným miestom Panatenajský štadión, postavený podľa antického vzoru, ktorému sa dodnes familiárne hovorí Kali marmaro. V staroveku stál na rovnakom mieste a každé štyri roky hostil panaténajské hry, tešiace sa podobnej popularite ako olympijské. Bol postavený, tak ako kedysi, z pentelského mramoru a bol aj 31. marca 2004 významným miestom hier. Sem z Peloponézu dorazil bežec s fakľou s olympijským ohňom, ktorý horel pri vstupe na štadión do 3. júna a potom sa vydal na ďalšiu cestu. Počas OH bolo toto miesto dejiskom lukostreleckých pretekov a cieľovou stanicou maratónskeho behu. V roku 2004 sa olympijské hry vracajú do krajiny svojho vzniku Grécka. Grécke hlavné mesto Atény bolo vybrané za organizátora Hier na 106. zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Lausanne v roku 1997. Protikandidátmi boli mesta Buenos Aires, Cape Town, Stockholm a Rím.
Partenón: Partenón je najväčším chrámom na Akropole, jeho názov by sme boli preložiť ako Chrám panny. Aj on je zasvätený bohyni Aténe. Po architektonickej stránke mali túto veľkolepú stavbu na starosti architekti Iktínius a Kaliikratos. Pod ich vedením sa začalo stavať v roku 447 pred n. l. Práca na ňom trvala deväť rokov, pričom za sochárske prevedenie zodpovedal Feidias, dôverný priateľ Perikla. Pred samotným chrámom stála Feidiova socha Atény Promachos( vpredu bojujúcej). Podľa Juríčkovej táto deväť metrov vysoká bronzová plastika bola v ranom stredoveku prevezená do Konštantínopola a tam bola aj zničená. Partenón má tvar obdĺžnika s rozmermi 31 krát 70 metrov. Priečelie má osem stĺpov (na rozdiel od zvyčajných šiestich) a po stranách je 17 stĺpov. Podľa Raeburna je zaujímavý fakt, že stĺpy mali takú istú výšku ako stĺpy Diovho chrámu v Olympii. Zaujímavé je taktiež to, že architekti upravili stavbu tak, aby upravili zrakové klamy - stĺpy sú ľahko naklonené dovnútra, stylabotos je konvexný, medzery medzi múrmi najbližšie k rohom sú menšie. Vnútorná časť Partenónu sa pôvodne skladala z dvoch priestorov, z ktorých každý mal vlastnú predsieň so stĺpovým priečelím po šesť stĺpov. Vo väčšej zo svätýň bola umiestnená ďalšia Feidiova socha Atény Parthenons, ktorá merala 12 metrov. V pravici držala okrídlenú sošku víťazstva. Nazýva sa aj Chryselefantos, pretože je vytvorená zo zlata a zo slonoviny, z ktorej mala tvár a ruky. V menšej miestnosti sa nachádzala samotná pokladnica Aténskeho námorného spolku. Feidias nebol autorom len sochárskych vyobrazení Bohyne Atény, ale aj autorom 92 reliéfnych dosiek, nazývaných metópy. Tie boli umiestnené nad vonkajším stĺporadím. Ďalším Feidiasovým dielom sú zobrazenia na štítoch Partenónu. Na východnom stĺpe je zobrazené zrodenie Atény z Diovej hlavy, z ktorej ona vystupuje už v plnom zbroji. Na západnom štíte zobrazil spor medzi Aténou a Poseidónom o vládu nad Atikou. Celú vonkajšiu stenu vnútornej chrámovej časti obopínal iónsky reliéfny vlys, ktorý zobrazoval slávnostný sprievod počas Panaténají. Na mieste sa zachovalo len 41 metop, niekoľko exponátov sa nachádza v Britskom múzeu, kam ich odviezol lord Elgin, ďalšie exponáty sú v parížskom Louvri. Partenón sa počas ďalších období stal kresťanským kostolom, ale aj islamskou mešitou. Slúžil aj ako sklad pušného prachu počas obliehania Benátčanmi, pričom po zásahu dela tento sklad vybuchol. Partenón sa postupne reštauruje od roku 1830.
Akropolis: (Akropola) bola miesto stretávania sa bohov. Po jej zničení Peržanmi Perikles presvedčil Aténčanov o potrebe jej výstavby. Akropole dominuje Partenón zasvätený patrónke mesta, bohyni múdrosti, Pallas Aténe. Po Partenóne je druhou najznámejšou svätyňou Erechteion, ktorá slúžila ako útočisko obyvateľov počas bojov. A to predovšetkým vďaka slávnym stĺpom v tvare ženského tela - Karyatídam. Neďaleko Erechteionu stála svätyňa Pandrosos, chrániaca Aténin svätý olivový strom, ktorý zázračne vyrástol potom, ako ho Peržania vyťali. Pri obetovaní bohyni Aténe musela procesia prejsť najskôr cez päť vstupných brán a dórsku kolonádu, tzv. Propyleum. Akropola má tri významy:
- akropola je pôvodne názov vrchu v Aténach, prípadne v niektorých slovenských textoch aj názov pre Akropolis, čiže prírodnú pevnosť na tomto vrchu, ktorú začali stavať v 7. stor. pred Kr..
- akropola je opevnené návršie starovekých gréckych miest s posvätným miestom a sídlom vladára. K najstarším patrí akropola v Mykénach. Najznámejšou sa však stala Akropolis na vrchu Akropola (aténska akropola).
- V archeológii slovo akropola označuje vyvýšené sídlo (spravidla hradisko) majúce akúsi správnu funkciu pre okolité osídlenie. Typickým príkladom bola keltská akropola na mieste dnešného Bratislavského hradu.
